Slovenčina je krásny jazyk, jej spisovná forma má však aj rôzne úskalia. Tu je niekoľko z nich, ktoré som si všimla všeobecne i u seba, že mi dali zabrať🙂.

Slovesné tvary

Spravny verzus nesprávny tvar:

nesie – nese

vezie – veze

berie – bere

trie (natrie, vytrie, zotrie) – tre

minie – mine a pod..

rozumieť – rozumejú – nie rozumia

smieť – smú – nie oni smia

Alebo napríklad tvary slovesa jesť: jem, ješ, je, jeme, jete, jedia – nie on ji.

Vybrané slová

Vybrané slová sú slová, v ktorých sa v koreni slova po obojakých spoluhláskach b, m, p, r, s, v, z, l píše tvrdé y/ý. Ich zoznam sa počas rokov mení, kedysi ich bolo menej ako dnes. Učíme sa ich v škole naspamäť a neskôr nám pomáha táto pamäťová stopa – alebo “ťahák”, ci internet 😉.

V ostatných slovách píšeme po obojakých spoluhláskach mäkké i/í.

Napríklad:

myslieť, šmýkať sa, zmysel – mihať sa, miska, milovať

zvyk, výskať, vydra – uvítanie, vidieť, vidlička

mlyn, lyže, blýskať sa – líce, ligotať sa, lipa

Dvojice pomenovaní

V praxi robí často ťažkosti aj rozlišovanie dvojíc pomenovaní: jedného vlastného mena (propria) a jedného rovnako znejúceho všeobecného mena (obyčajne apelativizovaného, apelatíva), napr.:

Štúrovci (rodinní príslušníci) – štúrovci (vrstovníci, nasledovníci)

Rebeka (ženské meno) – rebeka (pejoratívne zlá žena)

Mesiac, Slnko, Zem  (planéty) – mesiac, slnko, zem (všeobecne)

Štrbské Pleso (obec) – Štrbské pleso (jazero)

Podtatranské noviny (názov) – podtatranské noviny (ktorékoľvek noviny z toho kraja)

Nový Rok (1. január) – nový rok (časový údaj)

Slovenčina v minulosti a dnes

Čiarka

Podklad pre článok: Ivanová – Šalingová, M., šaling, S., Maníková Z.: Slovenčina bez chýb, vyd. SAMO, Bratislava, 2002, 2. vyd.