Dnes si povieme niečo o tom, čo sú úvodzovky a ako ich používame.

Úvodzovky sú diakritické znamienko, ktoré píšeme:

1) na začiatku a na konci priamej reči, prípadne na začiatku a na konci jednotlivých úsekov priamej reči, oddelených od seba uvádzacou vetou, napr.:

“Hortenzia,” zahrmel kráľ, “buď si už vyberieš ženícha, alebo sa vydáš za toho, kto ťa rozosmeje!”

2) do úvodzoviek dávame výrazy, v ktorých chceme naznačiť, že sú príznačné pre prostredie alebo ľudí, o ktorých píšeme:

Rodičia nám doniesli “jarmočnô”.

3) do úvodzoviek dávame výrazy, ktoré používame v pozmenenej gramatickej platnosti:

Každé “prečo” má svoje “preto”.

Zdôrazňuje stále len svoje “ja”.

4) do úvodzoviek dávame ironicky myslené slová a výrazy, napr.:

Máme “úžasného” nového vedúceho predajne.

!!! Názvy kníh, časopisov, príspevkov, umeleckých a vedeckých diel a pod. píšeme obyčajne bez úvodzoviek, prípadne ich vyznačíme typograficky (typom písma), napr.:

Ivanová – Šalingová, M., Šaling, S., Maníková,Z.: Slovenčina bez chýb (rok vydania: 2002)

Josef Čapek: Rozprávky o psíčkovi a mačičke (rok vydania: 1956)

Čiarka

Bola raz jedna poviedka

Chňap, chňap