Bernolákovčina je kodifikovaná podoba spisovného jazyka, ktorej základom bolo trnavské západoslovenské nárečie. Názov má podľa svojho zakladateľa Antona Bernoláka, ktorý sa spolu s Jurajom Fándlym a Jánom Hollým snažil o vznik spisovnej slovenčiny.
V roku 1787 v spolupráci s priateľom Antonom Kubicom vydal Anton Bernolák svoju štúdiu Filologicko-kritická rozprava o písmenách Slovákov, to bol prvý krok k ustáleniu spisovnej normy slovenského jazyka. Vychádzal zo zásady, že slovenská spisovná reč sa má podobať hovorovému jazyku Slovákov a zbaviť sa nánosov z češtiny.
V roku 1790 vydal v Bratislave Gramatiku slovenského jazyka, ku ktorej pripojil zbierku ľudových prísloví. Pravopis novej slovenčiny sa riadil heslom: “píš, ako počuješ“.
V roku 1791 vydal dielo o tvorení nových slov Etymológia slovanských slov, ku ktorej pripojil prvé slovenské gramatické názvoslovie a prvý slovník. To sa však neujalo.
Svoje dielo zavŕšil veľkým slovníkom, na ktorom pracoval niekoľko rokov – Slovník slovensko-česko-latinsko-nemecko–maďarský (Slowár Slowenskí, Česko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí). Vyšiel dvanásť rokov po smrti Antona Bernoláka zásluhoou kannonika Juraja Palkoviča, mal 6 zväzkov a 5302 strán.
Šíriteľmi myšlienok Antona Bernoláka boli Juraj Fándly, Ján Hollý, Jozef Ignác Bajza a Alexander Rudnay. Neskôr sa k nim pripojila skupina na čele s Martinom Hamuljakom.
Bernolákovci vytvorili podmienky pre prijatie druhej spisovnej slovenčiny v roku 1843 Ľudovítom Štúrom, Jozefom Miloslavom Hurbanom a Michalom Miloslavom Hodžom.
Niektoré zásady bernolákovskej kodifikácie
1. odstraňuje sa y/ý, ponecháva sa i/í, napr. poľní, wi
2. mäkkosť ď, ť, ň, ľ sa vždy označuje: Ťelo, Oňi, Ďeťi
3. veľké písmená sa píšu pri všetkých podstatných menách a pri iných výrazoch, ktoré sa vzťahujú na osoby: Sláwa, Méno, Národ, Woda
4. predložky s a z sa píšu podľa výslovnosti: s Kaplnki, z Antonom
5. hláska j sa píše ako g: domagší, pragem
6. zavádza sa spoluhlásková skupina šč: ešče, púščať
7. hláska v sa píše ako w: Sláwa, Slowáci
Ulážka Bernolákovčiny
Miľí Slowáci! Chceťeľi mať, w budúcich Stoľetách našého Národu chwáľiťebné, a pamatľiwé Méno, pre toto, a pre Sláwu geho, ešč wás gednúc láskawe, srdečne napomíním: podľa možného Spúsobu dopomahagťe k Tlačeňú našínskích Kňích, gako gá wám s túto mogú Prácú, a Radú dobre pragem, tak wi z wašého Srdca mogému zdrawí …
J. Fándly: Piľní domagší a poľní hospodár (úryvok)
