“Píš ako počuješ”, povedal raz jeden múdry človek. Lenže ten človek asi nemal čo do činenia s francúzskym jazykom. Tí, ktorí píšu/písali francúzske diktáty tušia, že vo francúzštine môžete dané slovo počuť rovnako a pritom môže ísť o tri rôzne slová.
V dnešnom článku si predstavíme v skratke francúzske homofóny. Homofóny sú slová, ktoré rovnako znejú, píšu sa inak a pomenúvajú rozličné objekty – v slovenčine ide napríklad o slová bidlo-bydlo, mi-my, plot-plod…
Francúzsky jazyk je na túto oblasť veľmi bohatý – asi najznámejší homófon je skupina slov s výslovnosťou [vér]. Ide o päticu slov:
- ver (červ) – vert (zelený) – vers (cez) – verre (pohár) – vers (verš) – vair (popolka=kožušina)
Ďalším známym príkladom sú slová s výslovnosťou [tɑ̃].
- temps (čas/počasie) – taon (ovad) – tends (napína/naťahuje) – tant (toľko)
Medzi ďalšie známe homofóny patria skupiny slov:
- mes (moje) – mais (ale) – mets (nosíš) – met (nosí)
- fois (krát) – foie (pečeň) – foi (viera) – Foix (mesto Foix)
- sang (krv) – sans (bez) – cent (sto) – sent (cíti)
- compte (účet) – comte (gróf) – conte (rozprávka)
- cor (roh) – corps (telo)
- cotte (tunika) – côte (rebro/svah) – cote (kvóta)
- chaire (katedra) – chair (mäso človeka) – chère (milá)
- prêt (pripravený) – prêts (pripravení) – près (pri)
- davantage (viac) d´avantage (výhodne)
Zoznam takýchto slov by mohol byť aj dlhší, preto je dôležité si dvakrát premyslieť, o čom asi Francúz rozpráva, kým patrične zareagujeme, pretože sa môže stať, že dôjde k nedorozumeniu a váš “vér” je v skutočnosti niečo úplne iné.
Ďalšie články:
Anglicizmy s pôvodom vo francúzštine