Na vzniku novej spisovnej slovenčiny sa dohodli Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža v júli v roku 1843 na fare v Hlbokom, odkiaľ išli na Dobrú Vodu za bernolákovcom, spisovateľom Jánom Hollým, od ktorého dostali súhlas na vznik a používanie novej spisovnej slovenčiny.

Štúrovská spisovná slovenčina sa zakladá na dvoch stredoslovenských nárečiach: liptovskom a turčianskom.

Dovtedy sa na Slovensku medzi katolíckymi učencami používala bernolákovčina a medzi evanjelikmi biblická čeština. Novú slovenčinu jej autori bránili na stránkach Slovenských národných novín a postupne vznikli aj kodifikačné diela Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí (1846) a Nauka reči slovenskej (Liptovský sv. Mikuláš, 1846, Tatrín), ktorá nám podáva vedecký opis gramatickej stavby slovenského jazyka a jeho fonetického pravopisu (výslovnosti), založeného na hovorenej reči, t. j. na stredoslovenskom nárečí.

Kodifikačné pravopisné pravidlá štúrovskej slovenčiny:

1. ä, é, iu nemala – iba a, e
2. i, í, y, ý nemala – iba i, í
3. ô > uo: slovenskuo, dobruo
4. ia, ie, iu > ja, je: nárečja, vjera, luďja
5. ď, ť, ň, ľ > ď, ť, ň sa písali vždy vyznačené a bolo len l : ďeťi, ňemá, ňeďela

Morfológia (časť gramatiky zaoberajúca sa ohýbaním slov a slovných druhov):

• Genitív plurál mužský rod ( 2. pád množné číslo) mal koncovku – ou: chlapcou
• Nominatív singulár stredný rod (1. pád jednotné číslo): umeňja

Písanie veľkých písmen – podstatné mená:

• na znak vážnosti a úcty: Vlasť, Slovenskí

Minulý čas mal koncovku – u:

• mau, volau, robiu

Zákon o rytmickom krátení bol bez výnimiek.

Príklad štúrovského textu:

Zobuďme sa …, pilní tovarišja, povstaňme zo sna leňivosti, dopomáhajme k vidáňú naších novotních slovenskích kňíh, kde nemuože z útratami, ňech takto chiťí pero, ňech položí ruku na papjer, ňech sa zahleďí do kňihi, a čo si teraz ňetrúfa, to v nasledujúcich časoch skutkom svetu preukáže.

Písanie i, í, y, ý

Mäkké a tvrdé i/y je výsledkom hodžovsko-hattalovskej reformy, ktorá vznikla ako kompromisná dohoda v októbri 1851 medzi štúrovcami a bernolákovcami o jednotnej podobe spisovnej slovenčiny.

Reforma zaviedla etymologický pravopis, viac než v Štúrovej slovenčine sa bral ohľad na historický vývin jazyka, nárečia, češtinu (vplyv češtiny bol výrazný) a ruštinu.

Pravopisne sa zaviedlo:

• písanie y, ý
• písanie ä, ľ, é, ia/ie/iu/ô
• písanie de, te, ne, le, di, ti, ni, li bez mäkčeňa
• v genitíve (2. pád) množného čísla mužského rodu koncovka – ov (namiesto -ou): chlapcov, bratov

Príklad textu:

Súc obdarení duchom, môžeme si nielen o známych než i o neznámych nám vecach všeličo a rozmanite mysleť. To, čeho sme sa o známych abo neznámych nám vecach domysleli čili výkon ducha mysliaceho, je myšlienka.

Ukážka z Mluvnice jazyka slovenského od Martina Hattalu z roku 1864

Bernolákovčina?

Úvodzovky

Bola raz jedna poviedka