Čo je dvojbodka?
Dvojbodka je interpunkčné znamienko, ktoré píšeme za vetami alebo výrazmi, ktoré uvádzajú priamu reč, heslo, citát apod.:
Povedali mu: “Choď poliať kvety v záhrade!”
Dvojbodku kladieme za výrazmi uvádzajúcimi tzv. vnútornú reč:
Vy si myslíte: Čo nám nedá pokoj! – Tu možno písať aj malé písmeno.
Dvojbodku píšeme pred výpočtom viacerých členov výrazu:
Farby rozoznávame: vodové, temperové, akrylové, olejové
Dvojbodkou oddeľujeme tiež zdôraznenie, vysvetlenie, odôvodnenie uvedenej skutočnosti, myšlienky (má najčstejšie význam “lebo”, “veď”, “totiž”):
Nemáme už o čom uvažovať: všetko je logické a jasné.
Skrátka a dobre: odchádzame o dva týždne.
Tri bodky
Na konci samostatnej vety alebo súvetia naznačujú tri bodky nedokončenú, useknutú myšlienku, zámlku (prestávka v reči, pomlčka), prerývanú, prerušnú, expresívnu výpoveď, ponechanie domyslenia si myšlienky čitateľom apod.
Tri bodky naznačujú neukončenú vetu, keď sa hovoriaci odmlčí alebo nenachádza vhodný výraz:
Teraz mi už hádam …
Rád by som vám niečo povedal, ale …
V citáte naznačujeme troma bodkami, že vypúšťame niektorú jeho časť, lebo nie je pre náš cieľ dôležitá alebo kvôli skráteniu ukážky zo známeho textu,
„Oj, ja nepadnem. Adam, pozor na ľade; Krt, pozor, aby si nepadol! A ty, čugaňa, drž. Tak, tak, tak! No – už som tu, už som na podstene. … Ale to nie je moja Eva. Nech som Kubo – nie! Krt, krt, kde sú ti okále, že si ju hneď nespoznal? Bože, strigy mi vzali Evu a miesto nej túto špatu dali!“
Čo je pre mňa bubákom v slovenčine
Použité zdroje: Necyklopedia.org: Erb Kocúrkova; Kukučin Martin a Chalupka Ján: citáty z diel