Slovenské nárečia

Čo je to nárečie?

Nárečie je nespisovná forma jazykovej komunikácie, ktorá sa nachádza v určitej oblasti, v konkrétnom regióne Slovenska.

Nárečia delíme na západoslovenské, stredoslovenské a východoslovenské.

Západoslovenské nárečia

záhorské nárečie:

napr. s koňma, gazdama, predňího, predňímu, berem, bereš, robjá – spisovne s koňmi, gazdami, predného, prednému, beriem berieš robia

trnavské nárečie:

napr. šidlo, plétla, rožen, loket, dzeci, cicho, vedzet – spisovne šidlo, plietla, ražeň, lakeť, deti, ticho, vedieť

piešťanske nárečie:

napr. pata, desat, pamat, kón, mój, pójdem, lepšú, cudzú – spisovne päta, desať, pamäť, kôň, môj, pôjdem, lepšiu, cudziu

hlohovské nárečie:

napr: ze ženu, z ulice, dáždž, cesnak, srcco, vajco – spisovne so ženou, z ulice, dážď, cesnak, srdce, vajce

myjavské nárečie:

napr. mesjac, ludja, mješat, nvož, pjátí, vjém, stvol, dvá, tré, štiré, pátí – spisovne mesiac, ľudia, miešať, nôž, piati, viem, stôl, dva, tri, štyri, päť

trenčianske nárečie:

napr. rásť, písok/písek, macose – spisovne rásť, piesok, macoche

dolnokysucké nárečie:

napr. pátek, robé, nosé, varé – spisovne piatok, robia, nosia, varia

hornokysucké nárečie:

napr. mäki, prädza, päty, mäd, cycho, kosc – spisovne mäkkí, priadza, piaty, med, ticho, kosť

Stredoslovenské nárečia

oravské nárečie:

napr. pata, pátok, začátok, hňef, rodičá, sinové, lepšú, cudzú, ľísťä – spisovne päta, piatok, začiatok, hnev, rodičia, synovia, lepšiu, cudziu, lístie

turčianske nárečie:

napr. kráťi, kŕmä, chváľi – spisovne , kráti, kŕmia, chvália

liptovské nárečie:

napr. ruke, nohi, dobrieho, dobriemu, uľice – spisovne ruky, nohy, dobrého, dobrému, ulica

zvolenské nárečie:

napr. ruki, nohi, ribi, kuoň – spisovne ruky, nohy, ryby, kôň

hornonitrianske nárečie:

napr. zme, sa, íť, nájť, padnuť, vľiec, ťiec – spisovne som, sme, sú, ísť, nájsť, padnúť, vliecť, tiecť

tekovské nárečie:

napr. kerí, korí, šeci, šetkie, šetki – spisovne ktorý, všetci, všetky

liptovské nárečie:

napr. dobruo, dobriemu, cudzuo, cudziemu, predňieho, predňiemu, bratou – spisovne dobré, dobrému, cudzie, cudziemu, predného, prednému, bratov

bánovské nárečie:

napr. šidlo, ometlo – spisovne šidlo, metla

topoľčianske nárečie

napr. ňesá, vedá, rozumá, scá – spisovne nesú, vedú, rozumejú, chcú

hontianske nárečie:

napr: dáva, krátki, súďia, poton, ván, chlapon – spisovne krátky, súdia, potom, vám, chlapom

novohradské nárečie:

napr. väčí, kämeň, kúpä – spisovne väčší, kameň, kúpia

ipeľské nárečie:

napr. rebe. meš, múdre, kováčevi, ľiďia, bricho – spisovne ryby, myš, múdry, kováčovi, ľudia, brucho

západogemerské nárečie:

napr. ribi, kuoň, ženó, dobré, jé – spisovne ryby, kôň, žena, dobrej, jej

stredogemerské nárečie

napr. peta, meso, veči, ježik, se, ďieuše i ďauše – spisovne päta, mäso, väčší, jazyk, sa, dievča

východogemerské nárečie:

napr. kerv, kervi – spisovne krv, krvi

horehronské nárečie

napr. busť – byť

Tota Heľpa

Východoslovenské nárečia

spišské nárečie:

napr. peta, meso, dzesac, śe, toten, tota, tote, un, chteri – spisovne päta, mäso, desať, sa, ten, tá, tie, on, ktorý

šarišské nárečie:

napr. psu, ňis, ňesla, pik, pekla, umar, umrala – spisovne psovi, niesol, niesla, piekol, piekla, umrel, umrela

Kapura, kapura

abovské nárečie:

napr. lokec, vjaže, dzesati – spisovne lokeť, viaže, desiaty

užské nárečie

podtatranské nárečie:

napr. peta, meso, džesac, cahac – spisovne päta, mäso, desať, ťahať

severošarišské nárečie:

napr. pjatek, vźac – spisovne piatok, vziať

zemplínske nárečie:

napr. bili, obid, dzvir – spisovne biely, obed, zver

sotácke nárečie:

napr. ľäs, obäd, žana – spisovne les, obed, žena

goralské nárečie:

napr. baba, baca, banki, bardzo – spisovne zemiakový chlieb, bača, sklenené gule, ktoré sa vešali na vianočný stromček, veľmi, značne, hodne

Čiarka v slovenčine

Ľudovít Štúr

Chňap, chňap

Použité zdroje: Sabolová P.: Jak sme hutoreľi (Krátky slovník nárečia slovenského – straščanského), 2002, 2004; Moravčík Š.: Krátky slovník náreiča slovenského záhoráckeho jakubského, 1996; web