Jedna z najznámejších encyklopédií sveta Encyclopaedia Britannica hovorí o slovenčine, že …

… Slovenčina je západoslovanský jazyk, ktorý úzko súvisí s češtinou, poľštinou a lužickosrbskými jazykmi východného Nemecka.

Je to úradný jazyk v Slovenskej repubike.

Slovenčina používa rímsku (latinskú) abecedu.

Aj keď v latinských dokumentoch 11. – 15. storočia a v češtine 14. – 16. storočia existujú stopy po slovenčine, k prvým známym pokusom o zvýšenie používania spisovnej slovenčiny došlo v 17. a 18. storočí, keď sa rímsky katolíci na Trnavskej univerzite pokúsili zaviesť slovenčinu do svojich hymnických a iných cirkevných kníh. Jazyk však nebol akceptovaný ako spisovný jazyk, až kým skupina vedená Ľudovítom Štúrom nezačala písať v stredoslovenských dialektoch. Jazyk týchto spisov, ako ho upravil a kodifikoval Martin Hattala vo svojej gramatike z roku 1852, si rýchlo získal súhlas a bol akceptovaný ako štandard.

Existujú tri hlavné slovenské nárečové skupiny: východná, stredná a západná.

Všeobecne je slovenčina fonetickejšia, konzervatívnejšia, zatiaľ čo čeština prešla od 14. storočia ďalekosiahlymi zmenami; slovenčina si zachovala dlhé ĺ a ŕ a sériu dvojhlások.

Rytmický zákon

Nárečia v slovenčine

Vybrané slová

Zdroj: spracované z Encyclopaedia Britannica, Jul 20, 1998, posl. edit. May 01, 2013