Máte radi krajinu, v ktorej ste sa natodili? Ja áno. Milujem moju vlasť, je to nádherný kúsok sveta. Ja som sa narodil na severe, v mestečku Dolný Kubín v jeden mrazivý januárový deň (10. 1. 1821).

Takto vyzeral môj rodný dom 👇

fotografia prevzatá z MSKS DK

Bolo nás doma mnoho, otec Juraj bol remeselník a mama Zuzka (od Bencurov) pani domu.

Do škôl som započal chodiť v rodnom meste, kde bol mojim učiteľom Leopold Brucka – jeden zo  zakladateľov Matice Slovenskej.

Neskôr som odišiel študovať do Bratislavy, tak ako môj brat Juro.

V roku 1839 som sa stal členom Ústavu reči a literatúry českosloveskej. V tomto období sa vo mne prebudila túžba písať básne. Inšpiroval som sa našimi piesňami. Ľudovít nás vyzýval, aby sme tvorili v štúrovskej slovenčine.

Mne viac nebolo treba a už 9. septembra 1843 som napísal báseň Pri uvítaní bratov. (Je to  pravdepodobne prvá báseň v spisovnej slovenčine – prečítať.).

Boli to však pohnuté časy. Každý, kto sa zapojil do národného hnutia bol prenasledovaný.

V r. 1844 dostal Ľudovít najprv zákaz prednášať a onedlho aj výpoveď. Po tomto kroku som sa aj s ďalšími 21 študentmi rozhodol na protest z lýcea odísť.

Lomcoval mnou hnev a smútok a nutkavá túžba dať ich na papier. A tak som 5. marca 1844 zložil pieseň Prešporskí Slováci, budúci Levočania, ktorá sprevádzala nás  odídencov na ceste z Bratislavy do Levoče.

Motívom bola ľudová pieseň Kopala studiemku.

Toto je moja múza 👇

Mal som v tých rokoch tvorivé nutkanie a písal som:

povesti:

• Svätý zákon
• Hrdoš
• Klára Zachová
• Pomsta a i.

piesne a rečňovánky:

• Sokolíček Plavý
• Slepý starec
• Po dolinách
• Útecha
• Jahoda
• Malá rečnica
• Nová móda
• Hrdosť a i.

balady:

• Púchovská skala
• Kozia skala (prečítať)

prózu:

• Zhoda liptovská

drámu:

• Sirotinec

Neskôr som pracoval ako vychovávateľ v Oravskom Podzámku, kde som zorgamizoval národnooslobodzovacie hnutie.

V r. 1851 som sa oženil so Žofiou (Veselovskou,  meštiankou z Námestova). Žiáľ nebol som v manželstve práve najšťastnejší.

Od r. 1870 som bol správcom kancelárie súdu v Dolnom Kubíne. Býval som často mrzutý a zatrpknutý voči ľuďom. Chodieval som pomerne často do kasína. Úradnícku službu som vykonával svedomito, ale medzi zamestnancami som bol málo obľúbený.

V roku 1875 som predčasne odišiel do penzie. Dva roky nato, len o deň neskôr ako som sa narodil (11. 1.), sa moja životná púť skončila.

Na pomník mi moji životní spolusúputníci dali nápis „Svoji svojmu!“

Pieseň Prešporskí Slováci, budúci Levočania bola premenovaná na Nad Tatrou sa blýska a stala sa hymnou zvrchovaného Slovenska, štátu, o ktorom sme my štúrovci snívali.

Možno nepoznáte moju tvorbu, ku ktorej ma inšpirovala ľudová slovesnosť, povesti a piesne a rodná vlasť moja. Tu je krátka ukážka z diela Zhoda liptovská, kapitola V.:

“Vysoké sú tie liptovské vrchy, vysoké, divé — ale predsa pekné. Tam visí nad priepasťou odpoly zlomená jedľa, zpod nej sa zelený smreček vyťahuje, pri ňom buk riedko konáre rozkladá, aby blízkemu javorovi neprekážal vo zraste. Ďalej sa hrab túli pod storočnú limbu, i tak žijú ako deti svorné jednej matky. Keď vetry prídu, jedno druhô zastáva, pomáhajúc si po priateľsky. Z jari je to milý pohľad, vône plno ako v záhrade rozmarínovej; ale v jaseni to inakšie vyzerá, len kde tu sa zelenejú jedľové konáriky. Lístky široké, ožltnuté nemôžu sa vetru spierať, lietajú v povetrí a sadnúc na studenú vodičku, tak sa krútia po jej hladine, akoby žialily za svojím rodiskom. Oj, obzrite sa, lístky milé, obzrite ešte raz, kde ste vyrástly, abyste videly svoje matky, čo vás pestovaly; prídete dolu do cudzích krajov, tam, ak vás gliaň nezamúli, zahyniete na veľkých vodách. Rozprávajte dolu Považím o Liptove, povedzte, že Kriváň stojí, i Choč stojí, ale že im je ľúto, ach, veľmi ľúto, za pyšným Trenčínom!”

Rovnalo je pre mnohých z vás neznáma moja tvár. Zachovala sa zrejme len jedna moja podobizeň, hoci v roku 1960 mi Stanislav Biroš vytvorí takúto peknú bustu 👇

Ak sa chcete dozvedieť viac o príbehu slovenskej hymny, siahnite po knihe s názvom Príbeh slovenskej hymny a jej autora, ktorú vydala Matica slovenskä.

Ľudovít Štúr

Štúrovská slovenčina

Slovenské nárečia

Zdroje: wikipedia.org, msksdk.sk, webumenia.sk