Ruský básnik, literárny kritik, publicista, prekladateľ a detský spisovateľ Kornej Ivanovič Čukovskij (1883 – 1969) patrí k významným predstaviteľom ruskej detskej literatúry 20. storočia.

Na motívy jeho rozprávok vzniklo viac ako 25 animovaných filmov, v roku 1992 na jeho počesť pomenovali nový druh muchy, ktorú objavili v juhovýchodnej Ázii, v roku 2014 po ňom pomenovali novovzniknutú ulicu v Petrohrade a v roku 2017 sa stal najpredávanejším autorom kníh pre deti.

Okrem literárnej tvorby sa úspešne venoval literárnej kritike a umeleckému prekladu. Do ruštiny preložil svetoznáme diela anglickej literatúry Sherlock Holmes Arthura Conana Doyla a Robinson Crusoe Daniela Defoe a i.

Jedným z dôvodov, prečo sa Čukovskij začal učiť anglický jazyk bola detská túžba vycestovať do Austrálie, čo sa neskôr odrazilo aj v jeho tvorbe.

Čukovskij odmietal knihy bez ilustrácii, bol presvedčený, že obrázky pomáhajú deťom lepšie pochopiť prečítaný text.

Zaujímal sa o detskú psychiku v širšom kontexte, citlivo pristupoval k otázke tvorivého myslenia u detí a špecifického  jazyka detí. Závery svojho výskumu zhrnul v knihe Od dvoch do piatich (От двух до пяти).

Rozprávky Krokodíl (Крокодил alebo Приключения Крокодила Крокодиловича), Švábisko (Тараканище), Mydlipán (Мойдодыр), Mucha-cokotucha (Муха-цокотуха), Telefón (Телефон, 1924) a iné rozprávky či básne sú poprepájané neopakovateľnými hlavnými hrdinami, navzájom sa doplňujúcimi príhodami a exotickým prostredím.

K nezabudnuteľným dielam pre deti patrí Čukovského kniha Doktor Jajbolíto (Айболит), ktorá rozpráva príbeh o zázračnom doktorovi zvierat. Doktor Jajbolíto s láskou a pochopením lieči všetky zvieratá, rozumie nielen ich reči, ale aj každému ich neduhu.

V slovenčine vyšla kniha Korneja Čukovského v preklade Márie Števkovej s ilustráciami Ľuboša Paľu.

*Úryvok z knihy:

Doktor a jeho zvieratá

Žil raz jeden doktor a bol to veľký dobrák. Volali ho Jajbolíto. A mal zlostnú sestru, tá sa volala Barbora. Doktor mal veľmi rád zvieratá. V jeho pracovni žili zajace, v skrini bývala veverička. Na pohovke si vylihovali pichľavý jež a v truhlici sa udomácnili biele myši. Zo všetkých svojich zvierat mal doktor Jajbolíto najradšej kačku Kiku, psa Avva, maličké prasiatko Kroch-Kroch, papagája Karuda a sovu Bumbu. Jeho zlá sestra sa náramne zlostila, že má v izbe toľko zvierat.

– Naskutku ich vyžeň, – kričala. – Len čo izby špinia. Nechcem bývať s tými odpornými tvormi!

– Nie, Barbora, nie sú odporné, – povedal doktor.

– Som veľmi rád, že žijú u mňa.

K doktorovi zo všetkých strán prichádzali chorí pastieri, rybári, drevorubači, roľníci. Každému dal liek a každý čoskoro vyzdravel. Ak si niektorý dedinský chlapec poranil ruku alebo oškrel nos, hneď bežal k Jajbolítovi – a hľa, o desať minút akoby sa nič nebolo stalo: zdravý a veselý sa už hral s Karudom na chytačku a sova Bumba ho ponúkala cukríkmi a jablkami.

Raz prišiel k doktorovi veľmi smutný kôň a tíško mu povedal:

– Lamá-vonój-fifí-kukú!

Doktor hneď pochopil, že v zvieracej reči to znamená:

– Bolia ma oči. Dajte mi, prosím, okuliare.

Doktor sa už dávno naučil hovoriť zvieracou rečou.

Koňovi povedal:

– Kapúki-kanúki!

V zvieracej reči to znamená:

– Prosím, sadnite si!

Kôň si sadol. Doktor mu založil okuliare a oči ho zaraz prestali bolieť.

– Čaká! – povedal kôň, zakýval chvostom a vybehol na ulicu.

Čaká – po zvieracom znamená ďakujem.

Po tejto príhode všetky zvieratá, čo mali slabé oči, dostali od doktora Jajbolíta okuliare. S okuliarmi na očiach začali chodiť nielen kone, ale aj kravy, okuliare si nasadili aj mačky a psi. Ani staré vrany nevyletúvali z hniezda bez okuliarov. Každým dňom prichádzalo k doktorovi čoraz viac zvierat a vtákov. Prichádzali korytnačky, líšky a kozy, prilietali žeriavy a orly. Doktor Jajbolíto liečil všetkých bez rozdielu, no peniaze od nikoho nezobral.

Hravá ruština – synonymá a antonymá

Lev Nikolajevič Tolstoj

Кот и лиса

*Zdroj: Kornej Čukovskij, Doktor Jajbolíto, Buvik, 2016.