Čo je spodobovanie?

O spodobovaní hovoríme vtedy, keď sa niektoré spoluhlásky pri vyslovovaní inak píšu a inak vyslovujú. Spoluhlásky, ktoré sa vo výslovnosti prispôsobujú, tvoria dve skupiny: znelé a neznelé.

Vytvárajú medzi sebou páry, preto ich voláme párové spoluhlásky. Spoluhlásky z párov si môžu vymieňať výslovnosť = spodobujú sa.

Podľa znelosti rozdeľujeme spoluhlásky na:

• znelé párové: b, d, ď, dz, dž, g, h, z, ž, v
• neznelé párové: p, t, ť, c, č, k, ch, s, š, f
• nepárové znelé (zvučné): m, n, ň, l, ľ, r, j

Spodobovanie nastáva:

• na začiatku slova, napr.: vták (v/f)
• vo vnútri slova, napr.: babka (b/p)
• na konci slova, napr.: jež (ž/š)

Spodobovanie znelých spoluhlások na neznelé

= píšeme znelú spoluhlásku, no vyslovujeme ako neznelú podľa patričného páru,  nastáva:

1. Keď je na konci slova znelá spoluhláska a nasledujúce slovo začína neznelou spoluhláskou (splývavá výslovnosť), vyslovuje sa ako neznelá. Napr.: loď pláva, sneh sa topí, drozd spieva, dážď prší
2. Keď je na konci znelá spoluhláska a už nijaké slovo nenasleduje, nastáva pauza. Napr.: plod, rád, mráz, jež, voz, dážď, sneh, prah, mozog
3. Keď vo vnútri slova po znelej spoluhláske nasleduje neznelá, vyslovuje sa ako neznelá, napr.: žabka, nôžka, babka, ježko, vážka, nôžka, klbko
4. V zložených slovách, keď jedna časť slova končí znelou spoluhláskou a druhá časť začína neznelou spoluhláskou, najčastejšie ide o spojenie predpony a iného slova. Napr.: beztak, bezprostredný, rozpis, nadpis, vzpružiť, rozpáliť, odchod, obsluha. To isté platí aj na rozhraní koreňového slova a prípony, napr.: nižší, drobček.

Spodobovanie neznelých spoluhlások

1. Keď slovo končí na neznelú spoluhlásku a nasledujúce slovo začína znelou, napr.: vlak mešká, pec hreje, les vonia, päť rožkov, hrniec dukátov
2. Keď je vo vnútri slova neznelá spoluhláska a za ňou nasleduje znelá spoluhláska, vyslovuje sa ako znelá. Napr.: vášmu, pravda, kosba, nášho, kúpme, nosme, kresba, pečme
3. V zložených slovách na hranici dvoch základových slov, keď sa stretne neznelá spoluhláska so znelou. Napr.: naničhodník, včasráno, tlčhuba, päťzväzkový

Výslovnosť spoluhlásky V

– ako V:

• na začiatku slova, ak nasleduje samohláska alebo znelá spoluhláska, napr.: voda, vlasť,  vrtuľník
• vo vnútri slova, ak nasleduje samohláska alebo spoluhláska l, r: káva, sláva, tvrdý, povlak

– ako U:

• na konci slova, napr. krv, chlapcov, hnev
• vo vnútri slova, ak nenasleduje samohláska alebo spoluhláska l, r, napr.: dievča, hlávka, pravda

– ako F

• na začiatku slova, ak nasleduje neznelá spoluhláska, napr.: vták, vtedy, včela, všetko

Čo je pre mňa bubákom v slovenčine?

Prvá báseň v spisovnej slovenčine

Spojovník