… sa mám naučiť?

Pozrime sa na odpoveď okom človeka, ktorého rodný jazyk je indoeurópsky, ale nepatrí medzi slovanské jazyky. A možno to bude zaujímavé aj pre nás pri výbere ďalšieho jazyka na štúdium.

Zopakujme si najskôr, aké slovanské jazyky poznáme.

Slovanské jazyky delíme do 3 podskupín a to:

• Západoslovanské: slovenčina, čeština, poľština
• Východoslovanské: ruština, ukrajinčina, bieloruština
• Južnoslovanské: srbčiina, chorvátčtina, slovinčina, bosniančina, čiernohorčina, bulharčina, macedónčina

Uvádzame tu len živé slovanské jazyky. Jazyky v rámci týchto podskupín sú si väčšinou najbližšie. Úplne najbližšie spomedzi nich sú si slovenčina a čeština, ktorým väčšina z nás na oboch stranách rozumie, aj keď úroveň porozumenia postupne klesá.

Určite ste aj vy videli, počuli, alebo čítali aspoň jednu anketu tipu “Viete, čo je to brambor, želva, rampouch, povidla, velbloud …?”, “Víte, co je to korytnačka, šiška, ťava, chrobák, čučoriedka …?”

Vráťme sa však k výberu jazyka na učenie sa. Z jedného uhla pohľadu, konkrétne podľa počtu hovorcov, by bola voľbou ruština a po nej by nasledovali poľština a srbochorvátčina.

Čo keby sme sa však na to pozreli z hľadiska pre a proti?

Môžno by to vyhrala naša krásna slovenčina.

Pre:

– latinské písmo a abeceda, na rozdiel od cyriliky a azbuky v ruštine, ktorá má trošku iné písmenká другие буквы

– pravidelný prízvuk na prvej slabike, čo je ľahké pravidlo na zapamätanie
– pomerne ľahký  pravopis (prevláda píš ako počuješ)

– blízka podobnosť s čestinou, t. j. po naučení sa slovenčiny, porozumenie čestine na cca 80%

Proti:

– rodení hovorcovia na konverzáciu sa hľadajú ťažšie (z pohľadu angličana, španiela …)

Ako slovania zväčša bez problémov  rozumieme hovorenej forme iného slovanského jazyka kvôli vzájomnej príbuznosti. Pre ostatných zvládnutie jedného slovanského jazyka otvára dvere ku ľahšiemu naučeniu sa ďalších slovanských jazykov. Jediný kopček na zdolanie je používanie rozličného písma. Západoslovanské a väčšina južnoslovanských jazykov používa latinku (ďakujem, děkuji, dziękuję, hvala). Ruština, bieloruština, ukrajinčina, bulharčina a macedónčina používajú cyriliku (спасибо, дякую, благодаря). Zvládnutie cyriliky však dovedie zvedavcov a fanúšikov jazykov k ďalším zaujímavostiam a objavom.

Aké jazyky by sme mali ovládať?

Čo je pre mňa bubákom v slovenčine?

Tykanie, vykanie, onikanie