Leto sa prehuplo k teplým dňom a chladnejším nociam, možno aby nám pripomenulo, že o niekoľko dní by mal nastať čas intenzívnejšieho získavania poznatkov a zručností – inými slovami školský rok. To “by” nie je preklep, je to vyjadrenie želania i smutnej pochybnosti v jednom. Všetky deti majú právo učiť sa v atmosfére školy, s učiteľkami, učiteľmi, učkami, profákmi, zvončekom, hlučnými prestávkami, “neviditeľnými” ťahákmi, čaves kámo, otravnou matikou, obľúbenou slovenčinou, príšernou nemčinou, milovanou fyzikou (doplňte si podľa seba). Online technológie sú dobrý občasný pomocník, ale zlý trvalý pán.

Uško ušku potichu šušoce,

že Julke v prvej lavici sa vo vrkoči niečo ligoce.

“Ticho tam!”, preletí triedou,

keby nebola digitabuľa, už by bol šepkač trafený kriedou,

takto len zagúľa očami,

nech je tá matika konečne za nami!

A vtom už zaznie ten ľúbezný tón,

ďálšia je telesná, ide sa von!

A po nej na jazyk cvičenie čaká,

niekoho tvrdé a mäkké “i” ľaká,

a iní zas debatu múdru o literatúre vedú,

či srdce a myseľ odráža jazyka biedu.

Ako povedal pred mnohými rokmi Euripides:

Múdre slovo je to, ktoré učí ľudí vypočuť si aj reč druhej strany.
— Euripidés, staroveký aténsky dramatik

Jazyk a komunikácia tvoria každú krajinu a život v nej. Je to dobrodružná cesta pre odvážnych spoznávať zákutia materinského jazyka. Možno ste si všimli, že používame všade oranžovú farbu – je to preto, lebo je to farba komunikácie, družnosti, tvorivosti i radosti. Učenie jazykov (a nielen ich) ide plynulejšie, keď sa naň tešíme.

Jazyky sú jedným z prostriedkov komunikácie a tá je v každej spoločnosti základom. Jedno slovenské príslovie hovorí:

Nemému dieťaťu ani vlastná mať nerozumie.

Samozrejme to netreba brať doslovne, maminy sa vedia zhovárať aj úsmevom, mimikou tváre a gestami s bábätkámi (čeština má na ne trefný výraz nemlúvňa = nemluví).

Podľa jazyka a štýlu vyjadrovania sa orientovali ľudia už pradávno a všade vo svete. Tu je niekoľko citátov o tom svedčiacich:

Vtáka poznáš po perí a človeka po reči.
— slovenské príslovie

Aký je človek sám, taká je aj jeho reč.
— Marcus Tullius Cicero, rímsky filozof a štátnik

Reč je tvárou ducha; Aké srdce, taký jazyk; Aké srdce, taká reč.
— Seneca, filozof, štátnik a dramatik

Hovorme to, čo si myslíme, myslime si to, čo hovoríme: nech sa reč zhoduje so životom.
— Seneca, filozof, štátnik a dramatik

Človek je smrteľná substancia, vyjadrujúca myšlienky rečou.
— Avicenna stredoveký perzský vševed, lekár a filozof

Láskavá reč jazyku neublíži.
— francúzske príslovie

Materinský jazyk to sú základy domu. Domom je rodina, rodná vlasť – krajina bez vlastného jazyka zahynie. Znalosť ďalších jazykov vytvára okná, ktorými sa môžeme pozerať na iné krajiny, kultúry a dáva nám možnosť pochopenia a komunikácie.

Snažme sa a skúšajme si preto vybudovať čo najpevnejšie základy jazyka – mostu komunikácie.

Keby jeho reč bola mostom, nechcel by som po ňom kráčať.
— slovenské príslovie

Väčšina z nás pozná to staré “omieľané”, avšak pravdivé, slovenské príslovie:

Koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom.

A určite sa tým nemyslí reakcia uja Bonifáca:

Vie vraj tri reči: pošepky, nahlas a kričať.

🙂

Človek sa odlišuje od zvierat práve rečou a preto by sme sa ju mali snažiť používať na vzájomnú komunikáciu a ak sú jazyky aj našou záľubou, je to len obrovské plus.

Znalosť jazyka a komunikácia sú potrebné úplne všade. Jazyk je cestou od jedného k druhému, i súčasťou cesty, po ktorej kráčame sami a je len na náš, akou formou naučíme jazyk používať deti a akou ho používame my sami – či sa snažíme o zladenie rôznych nástrojov a výsledkom je spoločná pieseň, alebo či gitarista mláti gitarou o stenu, bubeník paličkami do huslí, huslista sláčikom prechádza po klávesoch, atď.

Nasledujúci text je od neznámeho dievčaťa menom Petra, napísala ho na internet (text sme neupravili, ani neopravili).

Som nepočujúce dievča od narodenia a sa za to nehanbím. Nosím strojček aby som počula. Viem komunikovať s počujúcmi ľudmi a im odrezat (pozn. zrejme myslela odzerať) z pier. Ovládam posunkovú reč s nepočujúcmi ľudmi… 🙂

Myslím si, že každý človek má právo na šťastie. Ja mám šťastie, že som sa narodila v Európe na Slovensku, pretože napríklad deti v Afrike trpia hladom, alebo deti v Kosove, Albánsku videli zomierať svojich blízkych príbuzných, ba aj kamarátov…
človek nemôže byť šťastný každý deň rovnako. Môže sa však tešiť z maličkostí, ktoré nie sú samozrejmé ale potešia.
Teším sa, keď ma mama pochváli, že som usilovná, keď spolu s oteckom vymýšľame pestvá, potešilo ma, keď mi kamarát z tábora poslal pozdrav k meninám,…To je všetko také malé šťastie. Veľkým šťastím je, keď je človek zdravý, má rodičov a kamarátov, ktorí ho ľúbia, vedia mu poradiť a nie sú falošní.

Mám šťastie, že mám rodičov, ktorí ma ľúbia a starajú o mňa. Pomáhajú mi, poradia a ja sa snažím nesklamať ich dôveru. som šťastná, keď môžeme isť spolu na prechádzku alebo na výlet, kde nás sprevádza náš verný štvornohý kamarát Mike. Som rada, že mi rodičia dovolia mať aj kocúrika Murka, a okrem toho sa starám aj o andulky a rybičky.

Čo je to šťastie? To je, keď sa mi podarí dobre napísať písomku, zažiť pekný deň, to je pocit, že keď ma niečo trápi, mám to komu povedať, že nie som sama so svojimi radosťami i starosťami… Šťastie je to, že ideme spolu celá rodina do prírody, do záhrady alebo niečo nakupovať. Šťastúná som, že sme zdraví a môžeme pomáhať babke, lebo nemala to šťastie a je veľmi ťažko chorá, ale musí bojovať.

Bola by som rada, keby všetky deti mali také šťastie, vyrastali v zemi, ktorá nepozná vojnu, hlad, mali rodičov, ktorí sa s láskou o nich postarajú.

— Petra, dievča

K cibreniu jazykov prispieva aj čítanie hodnotných textov, pretože:

Ak tri dni nič neprečítaš, tvoja reč sa stáva plytkou.
— čínske príslovie

Môžete sa zapojiť do výzvy Čítame, kde každý mesiac náhodne vyberáme po dvoch autoroch zo slovenčiny, slovanských, románskych a germánskych jazykov, tak aby medzi nimi boli autori s dielami pre deti aj dospelých a mohli sa do výzvy zapojiť malí aj veľkí knihomoli a knihomoľky.

Zdroje obrázkov a citátov: internet, dievča, slovakia.travel