Slovné druhy môžeme rozdeliť podľa ohybnosti do dvoch skupín a to na slová ohybné a neohybné.
Ohybné slovné druhy
Ohybné slovné druhy menia svoj tvar = časujú sa alebo skloňujú. Je ich 5.
1] podstatné mená
- skloňujú sa podľa vzorov mužského ženského a stredného rodu
- patria sem: názvy osôb – človek, dievča, Adam; zvierat – kôň, medveď; vecí – kniha, kvet; vlastností a dejov – radosť, beh
- pýtame sa na ne otázkami Kto? Čo?
- skloňujú sa podľa podst. mena pred ktorým stoja (múdry muž, múdra žena, múdre dieťa)
- patria sem vlastnosti osôb – veselý, múdry, zvierat – pomalý, rýchly, vecí a javov – zvláštny, prírodný
- akostné prídavné mená sa stupňujú; 5 prídavných mien (dobrý, zlý, malý, veľký, pekný) má nepravidelné stupňovanie (dobrý – lepší – najlepší) a ostatné majú pravidelné stupňovanie (múdry – múdrejší – najmúdrejší)
- pýtame sa na ne otázkami Aký? Aká? Aké? Čí? Čia? Čie?
3] zámená
- skloňujú sa
- zastupujú podstatné alebo prídavné mená – napr. ja, ty, on, môj, tvoj, jeho, niekto
4] číslovky – označujú
- počet osôb, zvierat, vecí a javov – napr. jeden chlapec, šesť mačiek, osem kníh, štvoro rúk
- poradie – napr. prvý, piaty
- násobok – napr. treríkrát, druhý raz
- iné číselné významy – napr. niekoľko, pár, málo, veľa
- pýtame sa na ne otázkami Koľko? Koľkí? Koľký (v poradí)? Koľkýkrát? Koľký raz?
5] slovesá
- časujú sa; v slovenčine sa aktuálne používajú tri časy a to prítomný, minulý a budúci
- vyjadrujú: činnosti – hrať, tancovať, stav – ležať, spať, zmenu stavu – zamrznúť, očervenieť
- rozdeľujú sa na plnovýznamové (spievať, variť, tešiť sa, vyzdravieť), pomocné (môcť, smieť, začať)
- pýtame sa na ne otázkami Čo sa robí? Čo sa deje?
Neohybné slovné druhy
Neohybné slovné druhy sa nečasujú ani neskloňujú. Je ich tiež 5.
1] príslovky
- pomenúvajú okolnosti dejov: miesto – tu, tam, čas – napoludnie, spôsob – dobre, pomaly, mieru – veľmi, príčinu – preto
- pýtame sa na ne otázkami Kde? Kedy? Ako? Prečo?
2] predložky
- vyjadrujú vzťahy medzi slovami
- delia sa na jednoduché – napr. na, s, so, z, zo, od, do a zložené – napr ponad, popod
3] spojky
- spájajú slová alebo vety
- delia sa na priraďovacie – napr. a, aj, i, ale aj, ale, jednako, alebo, či, buď – alebo a podraďovacie – napr. keď, lebo, keby, aby, že
4] častice
- vyjadrujú postoj hovoriaceho k vete
- uvádzajú vety – kiežby, nech, však, nuž, azda
- zdôrazňujú slová vo vete – sotva, až, dokonca, asi
5] citoslovcia
- vyjadrujú city, nálady – ach, hmmm, ó, fuj, au, hahaha
- napodobňujú zvuky – cink, bác, čľup, hav-hav, bum
Odvodzovanie
Podstatné mená môžeme odvodiť od slovies aj čísliviek, napr.:
- slovesné podstatné mená: čítať – čítanie, spievať – spievanie, spev, tancovať – tancovanie, tanec
- štyri – štvorka, sto – stovka
Prídavné mená môžeme odvodiť od podstatných mien, napr.:
- vták – vtáčí, pes – psí, matka – matkin, otec – otcov