Slovné druhy môžeme rozdeliť podľa ohybnosti do dvoch skupín a to na slová ohybné a neohybné.

Ohybné slovné druhy

Ohybné slovné druhy menia svoj tvar = časujú sa alebo skloňujú. Je ich 5.

1] podstatné mená

• skloňujú sa podľa vzorov mužského ženského a stredného rodu
• patria sem: názvy osôb – človek, dievča, Adam; zvierat – kôň, medveď; vecí – kniha, kvet; vlastností a dejov – radosť, beh
• pýtame sa na ne otázkami Kto? Čo?

2] prídavné mená

• skloňujú sa podľa podst. mena pred ktorým stoja (múdry muž, múdra žena, múdre dieťa)
• patria sem vlastnosti osôb – veselý, múdry, zvierat – pomalý, rýchly, vecí a javov – zvláštny, prírodný
• akostné prídavné mená sa stupňujú; 5 prídavných mien (dobrý, zlý, malý, veľký, pekný) má nepravidelné stupňovanie (dobrý – lepší – najlepší) a ostatné majú pravidelné stupňovanie (múdry – múdrejší – najmúdrejší)
• pýtame sa na ne otázkami Aký? Aká? Aké? Čí? Čia? Čie?

3] zámená

• skloňujú sa
• zastupujú podstatné alebo prídavné mená – napr. ja, ty, on, môj, tvoj, jeho, niekto

4] číslovky – označujú

• počet osôb, zvierat, vecí a javov – napr. jeden chlapec, šesť mačiek, osem kníh, štvoro rúk
• poradie – napr. prvý, piaty
• násobok – napr. treríkrát, druhý raz
• iné číselné významy – napr. niekoľko, pár, málo, veľa
• pýtame sa na ne otázkami Koľko? Koľkí? Koľký (v poradí)? Koľkýkrát? Koľký raz?

5] slovesá

• časujú sa; v slovenčine sa aktuálne používajú tri časy a to prítomný, minulý a budúci

• vyjadrujú: činnosti – hrať, tancovať, stav – ležať, spať, zmenu stavu – zamrznúť, očervenieť
• rozdeľujú sa na plnovýznamové (spievať, variť, tešiť sa, vyzdravieť), pomocné (môcť, smieť, začať)
• pýtame sa na ne otázkami Čo sa robí? Čo sa deje?

Neohybné slovné druhy

Neohybné slovné druhy sa nečasujú ani neskloňujú. Je ich tiež 5.

1] príslovky

• pomenúvajú okolnosti dejov: miesto – tu, tam, čas – napoludnie, spôsob – dobre, pomaly, mieru – veľmi, príčinu – preto
• pýtame sa na ne otázkami Kde? Kedy? Ako? Prečo?

2] predložky

• vyjadrujú vzťahy medzi slovami
• delia sa na jednoduché – napr. na, s, so, z, zo, od, do a zložené – napr ponad, popod

3] spojky

• spájajú slová alebo vety
• delia sa na priraďovacie – napr. a, aj, i, ale aj, ale, jednako, alebo, či, buď – alebo a podraďovacie – napr. keď, lebo, keby, aby, že

4] častice

• vyjadrujú postoj hovoriaceho k vete
• uvádzajú vety – kiežby, nech, však, nuž, azda
• zdôrazňujú slová vo vete – sotva, až, dokonca, asi

5] citoslovcia

• vyjadrujú city, nálady – ach, hmmm, ó, fuj, au, hahaha
• napodobňujú zvuky – cink, bác, čľup, hav-hav, bum

Odvodzovanie

Podstatné mená môžeme odvodiť od slovies aj čísliviek, napr.:

• slovesné podstatné mená: čítať – čítanie, spievať – spievanie, spev, tancovať – tancovanie, tanec
• štyri – štvorka, sto – stovka

Prídavné mená môžeme odvodiť od podstatných mien, napr.:

• vták – vtáčí, pes – psí, matka – matkin, otec – otcov

Spodobovanie

Čiarka v slovenčine

Predložky