V sérii článkov s názvom Jazyky a ja sa venujeme pohľadom na jazyky. Niektorým ľuďom sa už však otázky nedajú položiť priamo.

Dnešný rozhovor je fiktívny a bol spracovaný na základe zachovaných zdrojov.

Ján Maliarik bol slovenský filozof svetového formátu, teológ, spisovateľ, mystik a veľký fanúšik jazykov. Ovládal 11/13 jazykov.

Svoje diela publikoval hlavne v slovenčine, češtine, nemčine, maďarčine, angličtine a v esperante.

◇◇◇

1) Kedy a kde ste sa začali učiť prvý cudzí jazyk? Aký jazyk to bol?

Keď som bol chlapec, bola to maďarčina.

2) Prečo ste sa začali učiť jazyk/y? Bolo to povinné, alebo ste mali inú motiváciu?

Vyplynulo to z vtedajšej situácie, bolo Rakusko-Uhorsko. Mňa však jazyky bavili a motivovali ma knihy, ktoré som si chcel prečítať a tiež som si dopisoval s inými mysliteľmi zo sveta – s Mahatma Gándhím, Levom Nikolajevičom Tolstojom, Ingvarom Sigurdssonom, Radžom Mahendrom Pratapom, Pavlou Moudrou atď.

3) Čo bolo pre Vás najťažšie a čo najľahšie sa naučiť?

Vcelku nič, keď vás niečo baví, nepovažujete to za ťažké a každý ďaĺší jazyk bol ľahší a ľahší.

4) Jazyky ste sa teda radi učili. Prečo?

Áno, rád. A prečo? Lebo som si môhol prečítať knihy aj z druhého konca sveta a poznanie dáva človeku rozhľadenosť a učenie sa kondíciu pre mozog.

5) Akými jazykmi hovoríte?

Slovenčina, maďarčina, nemčina, latinčina, gréčtina, hebrejčina, angličtina, čeština, ruština, poľština, srbčina, esperanto a sanskrt.

प्रेम शांतिः आनंदश्च

6) Kedy ste začali mať pocit, že dokážete hovoriť v nejakom cudzom jazyku?

Keď som využil možnosť hovoriť s niekým v danom jazyku a vzájomne sme si porozumeli.

7) Je nejaký jazyk, ktorý by ste sa ešte radi naučili? Aký? Prečo?

Určite je. Akonáhle objavíte zaujímavú knihu, ktorú si chcete prečítať a je v jazyku, ktorý neviete, tak sa zjaví jazyk, ktorý by ste sa chceli naučiť.

8) Ktorý jazyk je podľa Vás najťažší a ktorý najkrajší?

“Najťažší” je podľa mňa ten prvý, ktorý sa učíte. A najkrajší – ten od mamy.

9) Zažili ste nejakú zábavnú / hroznú príhodu vďaka jazykom?

Rozpoviem vám, ako som spoznal Jules-a Verne-a (pozn. to je ten autor “sci-fi” románov ako napr. 20 tisíc míľ pod morom, Cesta okolo sveta za 80 dní).

Keď Julko navštívil Prešporok (Bratislava) mal sa tam stretnúť s istým spisovateľom, ktorý ho mal sprevádzať do karpatských vrchov. Pre rodinnú udalosť sa však ten spisovateľ nemohol do Prešporku dostaviť a tak sa Julko ocitol v hoteli celkom sám. Všetci okolo neho hovorili po nemecky, po maďarsky a po slovensky a on nerozumel ani slovo a v hoteli žiadneho sprievodcu nemali.

V kaviarni však narazil na mňa. Práve som si čítal francúzske noviny. Bol som vtedy študentom. Oslovil ma, či by som ho za primeraný honorár sprevádzal po cestách. Náš prvý výlet patril Devínu. Pochodili sme vrchy i doliny a Julko bol očarený a inšpirovaný (pozn. výsledkom bol zrejme román Tajomný hrad v Karpatoch). Po návrate do Francúzska mi poslal niekoľko svojich kníh aj s podpisom.

Na moje kázne chodila aj princezná Oľga z Hohenlohe.

◇◇◇

Jednou z charakteristických čŕt Janka Maliarika bol idealizmus. Nebol však idealistom len vo filozofickom zmysle slova, ale aj v praktickom zmysle – a to je niečo, čo môže byť pre nás aj dnes inšpiráciou, že ak sa človek chce vyvíjať, potrebuje mať ideály, ku ktorým sa snaží približovať vo svojom konaní. Kto nemá ideály, slúži len svojmu egu.

Na fotografii je Janko Maliarik ako maturant.

^{Zdroje: Doležal, O.: Jan Maliarik – životopis databazeknih.cz; Holec, R.: Zabudnuté osudy. Vydavateľstvo Matice Slovenskej. 2001; SJM}