Slovenčina má vo svojom názve slovo “slov” a má oveľa viac slov ako ktorýkoľvek iný jazyk vďaka aktívnemu skloňovaniu, časovaniu, atď.

Dnes si spomíname na odchod človeka, vďaka ktorému bola slovenčina sformovaná do pravidiel a uzákonená. Ludevít Štúr spolu so svojimi priateľmi otvoril cestu pre ľúbozvučný jazyk, aby získal postavenie, aké si zaslúži. Nepatrí medzi “ľahkopravidlové” a z hľadiska výslovnosti je pre nerodených hovorcov poriadnym tréningom pre jazyk vďaka množstvu originálnych slov a írečitých výrazov.

Samozrejme od čias Ludevíta Štúra uplynul už nejaký ten rôčik a pravidlá sa dopĺňali a menili – niekde vec viac domotali a inde vyjasnili.

Pozrime sa na ukážku textu v štúrovskej slovenčine a skúsme v ňom opraviť chyby podľa pravidiel súčasnej spisovnej slovenčiny.

Slovenčina

Vilám Paulini – Tóth, r. 1845

Slovenčina moja, krásňje ti zvuki máš, 
Slovenstvo vzbudzuješ, život mu dáš! 
Slovenčina moja, dcera Taťjer ťichá, 
za tvojimí hlasmi Kriváň vzdichá! 
Slovenčina moja, reč zápalu plná, 
krásňje tvoje zvuki ňadrá zvlňja! 
Slovenčina moja je život i vjera: 
s ňou len Slovák žije aj umjera! …

Hotovo? Ako by u vás autor dopadol? Dostal by jednotku alebo päťku? Ak by ste chceli mať nejaký svoj text v štúrovčine, pomôže vám tento online prekladač do štúrovskej slovenčiny.

Vo vyhľadávaní na stránke často hľadajú tí, ktorí sa učia slovenčinu ako cudzí jazyk alebo ako jazyk svojich (starých) rodičov, typické slovenské slová, tu je pár z nich a možno si ich oprášime aj my ako rodení hovorcovia slovenčiny:

šúpolienka, črpák, nabrýzgať, cencúľ, frmol, budzogáň, ľúbezný, ľaľa, haraburdy, hybaj, opacha, cvikľa, maškrta, pačmaga

V článku o slovách, pre ktoré sa zaľúbite do slovenčiny nájdete pohľad turistu.

Prvým počinom v štúrovskej slovenčine bola báseň Janka Matúšku, môžete si ju prečítať tu.

Každý jazyk v sebe skrýva krásu,

keď započúvaš sa do slov plných jasu,

keď slovo vzlietne z pier človeka

a pri stretnutí so vzduchom vzplanie melódia odveká,

priateľov víta,

za srdce chytá,

všetko živé napĺňa radosťou,

niektoré slová však

sú ako zmije,

tma v očiach ich ľahko odokryje.

Reč rodná,

reč naučená,

pre porozumenie bola vytvorená,

priateľstvo, friendship, amistad a či дружба (družba),

slabbiky spájajú sa do slov ako hudba,

či farby na plátne maliara,

a z tých slov jazyk sa vytvára.

Reč ako živý tvor človeku z úst plynie,

keď pľutá je, svet hynie,

keď rozvážna, úsmevná, či hravá je,

vtedy sa svet ……….. .

Na záver tu máme zopár vetičiek, ktoré sú pre nás ľahké, čo sa týka výslovnosti. Či je tomu tak aj u nerodených hovorcov si vyskúšajte sami medzi vašimi inojazyčnými priateľmi, lektormi, či študentami.

Ľúbezné zvieratká žubrienka a veverička hľadali čučoriedky pozdĺž žblnkotajúceho potôčika skrášleného hĺbavými vŕbami.

Sniežik navôkol zmrzol, vrch drieme, vzduch sviští a hŕstka šarvamcov s hrnčekmi kŕmi srnčeky.

Stretneme sa v štvrtý štvrtok štvrtého štvrťroku o štvrtej v skrýši so štvorcovou strechou.

Vôňa čerstvej polievočky šteklila chlapčiatko v nošteku a žriebätko v nozdre.

Maškrtná srnka žmurkla na trblietavú gulôčku v hŕstke kôročiek.

^{Zdroje: obrázok bol prevzatý zo stránky stur.sk}