Jedno známe príslovie hovorí “Marec – poberaj sa starec”, stačilo už zimného spánku, je čas prebrať sa, začať rásť a kvitnúť. S rastom súvisia aj knihy. O jari nájdeme množtvo povestí, mýtov, rozprávok, napr. aj tých zozbieraných Andersenom.

Marec oslavujeme aj ako mesiac knihy už niekoľko desaťročí. Bol vyhlásený v roku 1955 v bývalom Československu na počesť Mateja Hrebendu Hačavského. Cieľom bolo podporiť záujem o knihy.

Matej Hrebenda je s marcom dvojnásobne spojený – narodil sa 10. marca 1796 v Rimavskej Píle a zomrel ako 84-ročný 16. marca 1880 v Hačave. Vyrastal v chudobných podmienkach a ako desaťročnému mu zomrela mama. Od ranného detstva mu slabol zrak a pred dovŕšením dospelosti úplne oslepol.

Mateja Hrebendu celým životom sprevádzala láska ku knihám, ktorej sa nehodlal vzdať i napriek tomu, že žiadnu z nich si nedokázal už sám prečítať

V jeho časoch boli kníhkupectvá iba vo väčších mestách, a tak sa o šírenie kníh zaslúžili dobrovoľní kolportéri. Hrebendovi zverovali knihy autori a nakladatelia, s ktorými sa zoznámil na svojich cestách, napr. Gašpar Féjérpataky Belopotocký, Ján Kollár, Karel Amerling. Hrebenda sa neobmedzoval iba na vzdelancov, navštevoval aj chudobných ľudí, ktoríým sa zriedka dostala do ruky iná kniha ako šlabikár, či modlitebná knižka. Knihy posielal do škôl a spolkových inštitúcií. Na cestách zachraňoval knihy pred pálením, vyhodením či roztrhaním a tým sa pričinil o vybudovanie knižníc.

Poznalo ho celé Slovensko, od Jána Kollára, Karola Kuzmányho, Štefana Moysesa, Ľudevíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana, Jána a Sama Chalupku, Andreja Sládkoviča – až po dedinských ľudí. Možno ho aj vy poznáte z takéhoto obrázku:

V 19. storočí audioknihy neexistovali, a tak neexistoval žiadny pohodlný spôsob, ktorý by Matejovi Hrebendovi umožnil “prečítať” si ľubovoľnú knižku. Preto často oslovoval ľudí, ktorí boli ochotní mu čítať.

Zároveň bol zanietený aj pre tvorbu. Od 13-ich rokov inklinoval k písaniu poézie. Rád vymýšľal veršovačky, ktoré venoval svojim blízkym pri významných príležitostiach. Zbieral aj ľudové piesne, ktoré sa dostali do zbierok Jána Kollára a Pavla Dobšinského. Zapisoval ich jeho pomocník, ktorý ho od roku 1842 sprevádzal.

Svoju súkromnú zbierku kníh daroval Matici slovenskej a prvému slovenskému Gymnáziu v Revúcej.

Na počesť Mateja Hrebendu sú pomenované:

• Gymnázium Mateja Hrebendu v Hnúšti
• Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote
• Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči (SKN)

Do mesiaca knihy časom zapadol aj Týždeň slovenských knižníc, ktorý vyhlásila Slovenská asociácia knižníc v roku 1999.

Ako najlepšie osláviť marec – mesiac knihy?

~ No predsa čítaním 😉!

Naše tipy:

• román Vincenta Šikulu Matej, ktorý bol v SKN spracovaný aj do zvukovej podoby v r. 1984
• román V službách Mateja Hrebendu od Ľuda Zúbka, ktorý vyšiel v r. 1949 aj pre nevidiacich
• navštíviť môžete našu online čitáreň, v ktorej si môžete čítať diela v rôznych jazykoch
• môžete sa tiež zapojiť do výzvy Čítame – ešte to stíhate, končí v máji

• môžete navštíviť a vybrať si niečo zaujímavé na čítanie v knižnici vo vašom meste, či obci
• ak radi nosíte knihu vo vrecku, môžete si vybrať niektorú e-knižku
• môžete si urobiť poriadok v domácej knižnici – alebo si ju začať tvoriť – kde máte najbližšie knihkupectvo?
• školáci sa môžu s kamarátmi, spolužiakmi zapojiť do projektu Kronika slovenčiny
• …

👂Ak chcete počúvať, nájdete román Ľuda Zúbka o Matejovi ako rozhlasovú hru tu.

A ako najlepšie osláviť jar?

~ Obklopte sa kvetmi a saďte kvety 🌸💮🏵🌹🌺🌻🌼🌷⚘!

^{Zdroje: skn.sk; mesto.hnusta.sk; osobnosti.sk}