Výslovnosť hlásky f
1] Na konci slova, kde sa píše f, ak nasleduje prestávka, alebo ak sa nasledujúce slovo začína neznelou spoluhláskou (p, t, ť, c, č, k, ch, f, s, š ) vyslovuje sa ako f, napr.:
- golf, graf, reliéf, paf
- šéf prišiel, húf klokanov
2] Ako neslabičná predložka f sa vyslovuje, ak sa nasledujúce slovo začína neznelou spoluhláskou, napr.:
- v práci, v Prešove, v kuchyni, v triede
Výslovnosť spoluhlásky h a ch
1] Na konci slova alebo na hranici slov pred neznelou spoluhláskou sa h vyslovuje ako ch, napr.:
- juh, lúh, pluh
- roh stola, prah citlivosti
2] Ak sa na mieste spodobovania ocitne spouhláska ch, ako napríklad nechže, achjaj, cechmajster, kalich na stole, alebo spoluhláska h, ako napr. bohvie, onehdy, juh a sever, prah domu, vyslovuje sa dvojako: ako ch aj ako h, pričom častejšia a prirodzená výslovnosť je s ch.
3] Ak sa na mieste spodobovania ocitne ch alebo h a bezprostredne po nej nasleduje h, napr. z umelých hmôt, strach hráčov, Váh hučí, lieh horí, vtedy sa na tomto mieste vyslovuje dvojica hlások chh.
Prevzaté slová
V prevzatých bežne používaných slovách sa spodobovanie uskutočňuje podobne ako v domácich slovách:
1} na hranici slov, v zložených slovách na hranici slovných základov
2} na hranici predpony a základu slov, napr.:
- ex lex (x aako gz), ex libris (x ako gz)
- ad personam (d ako t)
- plus – mínus (s ako z),
- kontakt s bratom (kt ako gd, s ako z),
- kurz čipkovania (z ako s).
Zdroj: spracované podľa Kráľ, Ábel: Pravidlá slovenskej výslovnosti: Systematiak a ortoepický slovník. Matica slovenská, rok vydania: 2005, str. 59, 61, 62, 63.
