Výslovnosť hlásky f

1] Na konci slova, kde sa píše f, ak nasleduje prestávka, alebo ak sa nasledujúce slovo začína neznelou spoluhláskou (p, t, ť, c, č, k, ch, f, s, š ) vyslovuje sa ako f, napr.:

• golf, graf, reliéf, paf
• šéf prišiel, húf klokanov

2] Ako neslabičná predložka f sa vyslovuje, ak sa nasledujúce slovo začína neznelou spoluhláskou, napr.:

• v práci, v Prešove, v kuchyni, v triede

Výslovnosť spoluhlásky h a ch

1] Na konci slova alebo na hranici slov pred neznelou spoluhláskou sa h vyslovuje ako ch, napr.:

• juh, lúh, pluh
• roh stola, prah citlivosti

2] Ak sa na mieste spodobovania ocitne spouhláska ch, ako napríklad nechže, achjaj, cechmajster, kalich na stole, alebo spoluhláska h, ako napr. bohvie, onehdy, juh a sever, prah domu, vyslovuje sa dvojako: ako ch aj ako h, pričom častejšia a prirodzená výslovnosť je s ch.

3] Ak sa na mieste spodobovania ocitne ch alebo h a bezprostredne po nej nasleduje h, napr. z umelých hmôt, strach hráčov, Váh hučí, lieh horí, vtedy sa na tomto mieste vyslovuje dvojica hlások chh.

Prevzaté slová

V prevzatých bežne používaných slovách sa spodobovanie uskutočňuje podobne ako v domácich slovách:

1} na hranici slov, v zložených slovách na hranici slovných základov

2} na hranici predpony a základu slov, napr.:

• ex lex (x aako gz), ex libris (x ako gz)
• ad personam (d ako t)
• plus – mínus (s ako z),
• kontakt s bratom (kt ako gd, s ako z),
• kurz čipkovania (z ako s).

_{Zdroj: spracované podľa Kráľ, Ábel: Pravidlá slovenskej výslovnosti: Systematiak a ortoepický slovník. Matica slovenská, rok vydania: 2005, str. 59, 61, 62, 63}.