Hláska, slabika, slovo a či veta? – pýta sa ma teta Eta..

Veselo jej odpoviem: Ale teta! Veď to viem!

Hláska tá je maličká, vzduchom letí samučká.

Slabika sa z hlások skladá, rozdelí ti slová rada.

A keď sa slová v celok spoja, vytvoria vetu – teta moja!

Ako hlásky poznáme?

Hláska je najmenšia zvuková jednotka reči. Hlásky rozdeľujeme na:

1) SAMOHLÁSKY

a, ä, e, i, y, o, u

Samohlásky môžu byť krátke alebo dlhé (á, é, í, ý, ó, ú).

2) DVOJHLÁSKY

ia, ie, iu, ô

Dvojhlásky nerozdeľujeme, napr. svi- atok je nesprávne, správne rozdelené slovo je svia-tok (lie-vik, pia-tok, škria-tok, lien-ka, mlie-ko).

2) SPOLUHLÁSKY

Spoluhlásky rozdeľujeme na:

• tvrdé: d, t, n, l, h, ch, k, g

Po tvrdých spoluhláskach píšeme tvrdé y/ý, napr: dym, tykadlo, nylón, pomaly, hýbať sa, chyba, kyvadlo, gympeľ

• mäkkê: ď, ť, ň, ľ, ž, š, č, c, dz, dž, j

Po mäkkých spoluhláskach zväčša píšeme mäkké i / í, pričom ď, ť, ň, ľ potom píšeme bez mäkčeña, napr. divadlo, ticho, nikto, lipa, žihadlo, šíp, čítať, cibuľa, cudzí, hojiť sa.

• obojaké: b, m, p, r, s, v, z, f

Po obojakých spoluhláskach môže ísť tvrdé y aj mãkké i, napr. býk, bič, mydlo, miska, pytač, píšťala, rypák, rival, syr, sivý, vychovať, vidly, lazy, zima, fyzika, figliar.

Vo vybraných slovách po obojakých spoluhláskach píšeme tvrdé y.

Znamienka

Pri písaní majú dôležitú úlohu diakritické znamienka, pretože môžu zmeniť význam slova, či výslovnosť.

a) dľžeñ ‘, napr.:

látka (tkanina, textília) – latka (kus plochého dreva)

• Kúpili sme peknú látku na šaty.
• Táto drevená latka je veľmi dlhá, odrež z nej.

súd (právna inštitúcia, budova) – sud (nádoba na víno, pivo …)

• Okresný súd je v historickej budove.
• Do krčmy priviezli veľký sud piva.

b) mäkčeň, napr.:

kaša (jedlo) – kasa (pokladňa)

• Ovsená kaša je chutná a zdravá.
• Kasa bola orvorená a videli sme, koľko je v nej peňazí.

myš (zviera) – mys (výbežok pevniny do mora/oceánu)

• Myš pomaly vystrčila nos z diery.
• Na pobreží bol mys, volal sa Mys dobrej nádeje.

b) vokáň ^

Hlásku ô vyslovujeme ako dvojhlásku [uo] a o ako samohlásku [o], napr.:

• kopa [kopa], koza [koza], komár [komár]
• kôň [kuoň], dôvtip [duoftip], nôž [nuož]

d) bodka •

V slovenčine píšeme bodku len nad písmená i a j, napr.:

• ihla, informácia, malina, jahoda, moje, sojka

Slabiky

Slová sa skladajú zo slabík, napr. vo-da, le-to, zo-šit, po-ve-dať, ve-ve-rič-ka.

Čo vytvára slabiku?

• samohlásky a, ä, e, i, y, o, u
• dvojhlásky ia, ie, iu, ô
• spoluhlásky r, ŕ, l, ŕ

Hovoríme, že tieto hlásky sú slabikotvorné.

Podľa počtu slabík máme v slovenčine slová:

1) jednoslabične

pes, les, nos, kôň, rys, lev, lov, páv, lak, mak, vlk, hlt, hrad, plot, hrot, kvet, rod …

2) dvojslabičné

ru-ka, no-ha, pe-ro, kni-ha, je-seň, hla-va, trá-va, mač-ka, ma-co, pier-ko, vŕ-ba, sln-ko, čí-ta, pí-še, vo-lâ, tvo-riť …

3) trojslabičné

ja-ho-da, ma-li-ny, má-to-ha, zmrz-li-na, bá-bät-ko, zá-hra-da, žu-vač-ka, vo-lá-me, spie-va-me …

4) viacslabičné

me-du-lien-ka, viac-fa-reb-ný, li-go-ta-vý …