Aká je hodnota toho, keď niekoho niečo naučíte? Hoci aj len jednu vec. Je to úžasný pocit, pre ktorý si mnoho učiteľov zamilovalo učenie – dáva možnosť sledovať, ako študent robí pokroky a rastie nám pred očami, ako keď pravidelne zalievame kvety. Odovzdávame vedomosti, vytvárame podmienky na to, aby rozvíjal svoje zručnosti.
Aká je však hodnota toho, keď niekoho naučíte, ako sa učiť samostatne? Jazykový koučing učí študenta, ako sa môže zalievať sám, rásť smerom, aký je mu najprirodzenejší, a získať tak slobodu a nezávislosť. Učí, ako nadobúdať vedomosti a sám sebe vytvárať vhodné podmienky na svoj rozvoj.
Aké sú teda hlavné rozdiely medzi jazykovým koučovaním a výučbou a čo ich, naopak, spája?
V tradičnom jazykovom kurze je nevyhnutné, aby lektor dokonale ovládal jazyk, ktorý vyučuje. V prípade jazykového koučingu to však vôbec nie je podstatné, a dokonca je možné s koučom pracovať aj na jazyku, o ktorom v živote ani nepočul. Je to preto, lebo koučing nie je výučba, neučí konkrétne jazykové zručnosti, ale spôsoby, ako ich nadobudnúť. Jazykový kouč teda nemusí byť expertom na cieľový jazyk, avšak v mnohých prípadoch predsa má dlhoročné skúsenosti ako lektor daného jazyka, a vtedy môže efektívne kombinovať prvky koučingu a výučby či mentoringu podľa individuálnych potrieb klienta.
V prostredí tradičného vzdelávania je učiteľ ten, kto nastavuje ciele vzdelávania a poskytuje odpovede na otázky študenta. V jazykovom koučingu je to presne naopak. Je to práve študent, kto odpovedá na špecificky formulované otázky kouča, ktoré ho privádzajú k stanoveniu svojich cieľov a nachádzaniu vlastných riešení.
Lektor je ten, na ktorom leží celé bremeno výučby – tvorba obsahu, motivácia študentov, príprava výučbových materiálov, zadávanie domácej práce, hodnotenie progresu. Je tu na to, aby hovoril študentom, čo majú robiť a ako to majú robiť, aby sa niečo naučili. Jazykový kouč podporuje autonómiu študenta a jeho preberanie zodpovednosti za hľadanie vlastnej motivácie, výberu foriem a metód štúdia a hodnotenie svojho pokroku. Je tu na to, aby sprevádzal študenta v jeho vlastnom objavovaní toho, čo sa chce učiť a ako sa chce učiť. Je spolujazdcom v aute, ktoré šoféruje študent.
V tradičnej triede je najdôležitejší proces učenia sa priamo na hodine a interakcia s učiteľom a spolužiakmi. V jazykovom koučingu sa kladie dôraz na to, ako zakomponovať kontakt s jazykom do každodenného života. Gro učenia sa nedeje priamo na stretnutiach s koučom, ale mimo nich.
Ani učiteľ, ani kouč nevie pracovať bez toho, aby študent vyvíjal snahu učiť sa. Jazyk vám sám do hlavy nenaskáče, a zároveň je to jedna z mála vecí, ktorú nie je možné si kúpiť. Je samozrejmé, že s peniazmi ľahšie prichádzajú aj možnosti, ale v konečnom dôsledku je to hlavne otázka toho, koľko času a energie sme ochotní do štúdia investovať.
Jazykový koučing nie je ani horší, ani lepší ako výučba v jazykových kurzoch Ide o dva odlišné prístupy, ktoré sa však vzájomne nevylučujú. Sú skupiny ľudí, ktorým viac vyhovuje klasický jazykový kurz, ako aj ľudia, ktorí viac benefitujú z koučovacieho modelu. V mnohých prípadoch však môže jazykový koučing vhodne dopĺňať výučbu jazyka s lektorom či samoštúdium.
Navyše pozitívom je, že čoraz viac lektorov začína aplikovať koučovacie techniky v bežnej výučbe, čo umožňuje reflektovať na individuálne potreby študenta, motivovať ho k samostatnosti a prevzatiu zodpovednosti za svoje učenie a odkrývať jeho vlastné zdroje, ktorými disponuje.
Autorka článku: Mgr. Jana Grežová, Jazyková škola VAGeS
