V slovenćine dochádza k zmene hláskovej podoby niektorých predložiek v závislosti od znenia nasledujúceho slova.
Tento jav sa nazýva vokalizácia predložiek.
K predložkám zakončeným na spoluhlásku sa pripája samohláska (vokál).
K predložkám sa zvyčajne pridáva samohláska o: so, vo, zo, nado, predo
Len k predložke k sa pridáva samohláska u: ku
K vokalizácii predložiek dochádza:
1) Ak sú prvotné predložky zakončené na spoluhlásku (s, z, v, k, bez, cez, nad, od, pod, pred) a stoja pred tvarmi osobného zámena ja:
- so mnou, zo mňa, vo mne, ku mne, bezo mňa, cezo mňa, nado mnou, odo mňa, podo mnou, predo mnou.
❗Ak predložky bez, cez stoja pred slovom, ktoré začína sykavkou, k vokalizácii nedochádza. Preto sú napríklad spojenia bezo zvyšku, bezo zmeny nespisovné.
2) Ak predložky s, z, v, k stoja pred slovami začínajúcimi na tú istú spoluhlásku, alebo na párovú spoluhlásku podľa znelosti:
- so sestrou, zo záhrady, vo výklade, ku koňom
3) Ak predložky s, z stoja pred slovami, ktoré sa začínajú na š, ž
- šalát so žihľavou, zo žartu, so šatkou
4) Ak predložky nad, od, pod, pred stoja pred tvarmi slov deň, dvere, dno, dvor
- nado dvermi, odo dňa… – popri nevokalizovaných podobách: nad dverami …
