Vety v slovenčine môžu byť oznamovacie, opytovacie, želacie, rozkazovacie a zvolacie.
Oznamovacia veta
Oznamovacia veta poskytuje informácie.
Využíva oznamovací a podmieňovací spôsob slovesa. Končí bodkou.
Využíva sa vo všetkých jazykových štýloch.
- Pošlem ti to v piatok.
- Išiel do kina.
- Tancujeme.
Opytovacia veta
Opytovacia veta využíva oznamovací a podmieňovací spôsob slovesa. Končí otáznikom.
Využíva sa najmä v hovorovom a umeleckom štýle.
V rečníckom štýle má podobu rečníckej/rétorickej otázky.
Opytovacie vety delíme na na zisťovacie a doplňovacie.
1) Zisťovacie opytovacie vety
Sú to opytovacie vety nezačínajúce sa opytovacím zámenom.
Majú stúpavú melódiu, posledné slovo sa silou hlasu zvýrazňuje.
Odpovedá sa na ne časticami áno/nie, príp. ich synonymickými výrazmi.
- Stretla si niekoho vonku?
- Vieš tancovať valčík?
- Predali ste to staré auto?
- Budeme tam načas?
2) Doplňovacie opytovacie vety
Sú to opytovacie vety, ktoré začínajú opytovacím zámenom:
Ako? Kedy? Kde? Prečo?…
Majú klesavú melódiu.
Nemôžeme na ne odpovedať časticami áno/nie.
- Ako sa máš? – Dobre.
- Kedy mi to prinesieš? – O piatej.
- Kde ste boli v lete? – Na Sardínii.
Želacia veta
Želacia veta vyjadruje výzvu, želanie, podnet, aby sa niečo stalo.
Využívajú pobádacie častice, napr. nech, bodaj …, podmieňovací a oznamovací spôsob slovesa.
Výskytuje sa často v hovorovom a v umeleckom štýle.
- Nech sa ti to podarí!
- Bodaj by si dostal tú prácu!
- Kiež by sme to vedeli skôr!
- Dobré ráno!
- Šťastnú cestu!
- Veľa šťastia!
Rozkazovacia veta
Rozkazovacia veta má charakter príkazu, nariadenia. Vyzýva k určitému konaniu, zakazuje niečo a pod.
Využíva rozkazovací spôsob slovesa.
Melódia je klesavá.
Výskytuje sa často v administratívnom štýle vo forme neurčitkových rozkazov, zákazov. Končí výkričnikom.
- Zákaz fajčiť!
- Nevstupovať!
- Nefotografovať!
V návodoch, pokynoch, postupoch alebo radách sa ukončuje bodkou, nie výkričníkom.
- Použite klinčeky č. 3.
- Vypočítajte hodnotu x.
Zvolacia veta
Všetky druhy viet podľa modálnosti = oznamovacie, opytovacie, rozkazovacie a želacie sa môžu stať zvolacími vetami.
Na konci zvolacích viet sa v písaných textoch píše výkričník alebo kombinácia otáznika a výkričníka.
Zvolacou vetou sa vyjadruje autorov citový postoj, napr.:
- Neprídem! namiesto Neprídem. – oznamovacia veta
- Pošleš mi to!? namiesto Pošleš mi to? – opytovacia veta
- Okamžite to zarvor!!! namiesto: Okamžite to zarvor! – rozkazovacia veta
- Kiežby sme ho stretli!!! – namiesto Kiež by sme ho stretli! – želacia veta