Vety podľa zloženia delíme v slovenčine na jednoduché vety a súvetia.

Jednoduchá veta

Jednoduchú vetu tvorí vetný základ alebo jeden prisudzovací sklad. Môže byť:

A. Holá (nerozvitá) = tvoria ju len základné vetné členy (podmet a prísudok) alebo vetný základ.

• Mama zaspala. (mama = podmet, zaspala = prísudok)
• Pes štekal.
• Počúva.
• Sneží.
• Autobazár.

B. Rozvitá = obsahuje aj rozvíjacie vetné členy, ktoré bližšie určujú podmet a prísudok.

• Moja mama rýchlo zaspala.
• Susedov pes hlasno štekal.

C. Rozvitá s viacnásobným vetným členom

• Riaditeľka a jej zástupca prišli do našej kancelárie.

Súvetie

Súvetie alias zložená veta je veta zložená z viacerých jednoduchých viet a vyjadruje jednu ucelenú myšlienku.

Súvetia môžu byť:

1) Priraďovacie

Je to spojenie dvoch rovnocenných viet, ktoré by mohli stáť aj samostatne.

Vety sú spojené priraďovacou spojkou alebo čiarkou.

V priraďovacom súvetí sa nemôžeme pýtať obsahom jednej vety na obsah druhej vety, sú rovnocenné.

Príklad:

• Lucia zatvorila okno a pustila si hudbu. ~ zo súvetia by mohli byť dve samostatné vety a to: Lucia zatvorila okno. Pustila si hudbu.

Typy priraďovacích súvetí:

1. zlučovacie, napr. Polievala kvety a veselo si spievala.
2. stupňovacie, napr. Pokosil trávu, ba aj chodníky pozametal.
3. odporovacie, napr. Vypil štyri litre vody a predsa je smädný.
4. vylučovacie, napr. Alebo to zješ, alebo budeš hladný.

2) Podraďovacie

Je to spojenie dvoch nerovnocenných viet – hlavnej a vedľajšej vety.

Vedľajšia veta bližšie určuje, dopĺňa význam hlavnej vety. Obsahom hlavnej vety sa pýtame, obsahom vedľajšej vety odpovedáme. Vedľajšia veta funguje ako chýbajúci vetný člen hlavnej vety.

Príklad:

• Iveta vedela, že príde. ~ hlavnou vetou Čo Iveta vedela? sa pýtame a vedľajšia veta odpovedá že príde.

Máme toľko typov vedľajších viet, koľko máme vetných členov.

Vetné členy

Typy priraďovacích súvetí

Diakritika v slovenčine