Prídavné mená sú v každom jazyku nositeľom mnohých vlastností. Najčastejšou, s ktorou sa stretávajú všetci žiaci od ich jazykových začiatkov v školách je stupňovanie.
Ide o vlastnosť, pri ktorej prídavné povýšite, prípadne ponížite na čiastočnú (2. stupeň) alebo maximálnu (3. stupeň) úroveň. Dnes si tento jav ukážeme vo francúzštine.
Vo francúzštine si (takmer) vždy pomáhame pomocnými slovami moins (menej), aussi/autant (rovnako) a plus (viac).
2. stupeň
V druhom stupni sa používajú vyššie zmienené slová a ako čerešnička na torte sa doplní slovo que (ako). Rozlišujeme, ktorý slovný druh porovnávame, nie všade platia rovnaké pravidlá.
Marie est plus/aussi/moins petite que Monique. (porovnávanie s prídavným menom)
Claire court plus/aussi/moins vite que Jean-Paul. (porovnávanie s príslovkou)
Jacques travaille plus/autant/moins que Dominique. (porovnanie so slovesom)
Pierre lit plus/autant/moins de livres que Marc. (porovnanie s podstatným menom)
Môžete si všimnúť, že slovo rovnako sa pri prídavných menách a príslovkách povie aussi, a naopak, pri podstatných menách a slovesách sa používa slovo autant.
Ďalšiu výnimku spozorujete pri porovnaní s podstatným menom, kde pred podstatným menom musí byť ešte predložka de (menej, rovnako, viac čoho) a až za podstatným menom ide que.
Osobitnou špecifikáciou sú takzvané proposition (návrhy), pri ktorých sa que úplne vynecháva. Návrhy sa dajú robiť len s plus alebo moins, prípadne ich vystriedaním.
Plus il boit, plus il a soif. (Čím viac pije, tým viac je smädný.)
Moins je te vois, moins je suis content. (Čím menej ťa vidím, tým som nešťastnejší.)
Plus je l´écoute, moins je le comprends. (Čím viac ťa počúvam, tým menej ti rozumiem.)
Rovnako existujú aj prídavné mená, ktoré budú predstavovať výnimky z pravidla a budú mať v 2. stupni svoje špecifické tvary. Ide o nasledujúce prídavné mená a príslovky:
bon/bonne – meilleur/meilleure (dobrý/á – lepší/ia)
mauvais/mauvaise – pire (zlý/á – horší/ia) – funguje aj bežné pravidlo
petit/petite – moindre (malý/á – menší/ia) – funguje aj bežné pravidlo
bien – mieux (dobre – lepšie)
mal – pis (zle – horšie) – funguje aj bežné pravidlo
3. stupeň
V 3. stupni fungujú tie isté pravidlá, ale pridá sa ešte jedno špecifické slovo – pred celú porovnávaciu jednotku sa pridá určitý člen le/la/les. V treťom stupni je tiež dôležité postavenie porovnávania:
- Le/La/Les + plus/moins + prídavné meno
Paris est la plus grande ville de France. (Paríž je najväčšie mesto vo Francúzsku.)
2. Le plus/Le moins + príslovka
C´est Vanessa que je vois la plus souvent. (Vanesa je tá, ktorú vidím najčastejšie.)
3. Sloveso + le plus/le moins
C´est Alan qui gagne le plus. (Alan je ten, ktorý zarába najmenej.)
4. Le plus de/Le moins de + podstatné meno
C´est le cinéma qui avait le moins de spectateurs. (Toto kino malo najmenej divákov.)
Rovnako existujú aj prídavné mená, ktoré budú predstavovať výnimky z pravidla a budú mať v 3. stupni svoje špecifické tvary. Ide o nasledujúce prídavné mená:
bon/bonne/bon(ne)s – le meilleur/la meilleure/les meilleur(e)s (dobrý/á/í/é – najlepší/ia/ie)
mauvais(e)/mauvais(es) – le/la pire/les pires (zlý/á/í/é- najhorší/ia/ie) – funguje aj bežné pravidlo
petit/petite/petit(e)s – le/la moindre/les moindres (malý/á/í/é – najmenší/ia/ie) – funguje aj bežné pravidlo
bien – le mieux (dobre – najlepšie)
mal – le pis (zle – najhoršie) – funguje aj bežné pravidlo
Ďalšie články:
Kroky k uspešnému naučeniu sa jazyka – kroky 1, 2, 3
