Jedného dňa sa Eufónia vybrala na prechádzku do jej obľúbeného parku. Ako si tak vykračovala, všimla si nové záhony plné rôznofarebných kvietkov. “Letom kvetom, kvetom svetom.” – Čo som to práve povedala? Položila si rečnícku otázku.
Zámerne som usporiadala hlásky tak, aby vyvolávali pocit ľubozvučnosti a zvyšovali emocionálnosť a expresívnosť textu. Vytvorila som teda ľúbozvučnú vetu, ľúbozvučnosť sa odborne povie eufónia.
Eufónia sa zasmiala, aká je ona vlastne umelkyňa a začala vymýšľať ďalej:
- horí ohník horí (o – í)
- rastie chrastie rastie (a – ie)
- dáva láska dáva (á – a)
- lieta lienka lieta (ie – a)
Za ľubozvučné sú považované jazyky, ktoré majú v slovách veľa samohlások, napr. španielčina, taliančina.
- madre ama padre, padre ama madre
- osito bonito
- sloboda pohoda
- kvietky dietky
Eufónia mala kamaráta, ktorý sa volal Kalambúr. Meno mal po pradedkovi Calembourovi, ktorý bol francúz a stále vymýšľal rôzne slovné hry (franc. calembour = slovná hra).
Kalambúr najradšej tvoril slovné hračky založené na hláskovej alebo zvukovej podobnosti alebo totožnosti pomenovaní, ktoré majú rozdielny význam. A tak tieto slovné hračky dostali názov kalambúr. Tu je zopár príkladov:
- vstane v stane
- súdy nie sú sudy
- mačka mačká
- v tvári sa tvári