V slovenčine aktuálne rozlišujeme a aktívne používame 6 pádov:
- 1. pád – nominatív (N)
Pytame sa naň otázkou: Kto? Čo?
Podmet vo vete býva v nominatíve, napr.: Laura kreslí kvety. Kamarátka ma pozvala na oslavu. Vietor povieval pomedzi stromy.
- 2. pád – genitív (G)
Pytame sa naň otázkou: (od) Koho? Čoho?
Dostal som list od tety. Priniesli nám koláče od babky.
- 3. pád – datív (D)
Pytame sa naň otázkou: Komu? Čomu?
Podaj to bratovi. Volala som spolužiačke.
- 4. pád – akuzatív (A)
Pytame sa naň otázkou: Koho? Čo? (vidím?)
Označuje priamy objekt = to, čo je dejom zasiahnuté. Spája sa so slovesami vidieť, robiť, mať …, napr.:
Pozerám komédiu. Mám tvoju mikinu.
- 6. pád – lokál (L), predložkový pád
Pytame sa naň otázkou: O kom? O čom?
Spievajú o peknej prírode. Písal knihu o svojej sestre.
- 7. pád – inštrumentál (I)
Pytame sa naň otázkou: (s, pred, nad, pod, medzi) Kým? Čím?
Do školy chodím vlakom. Na výlete sme boli s našimi sesternicami. Zaparkovali sme pred ich bránou.
Predložka s sa vokalizuje na so pred slovami začínajúcimi na s, š, z, ž kvôli ľahšej výslovnosti a vyslovujeme ju ako [zo], napr.: Pricestoval aj so ženou. [zo ženou] Kúpili si pekný dom so záhradou. [zo záhradou] Včera k nám prišiel so spolužiakmi. [zo spolužiakmi]
Piaty pád vokatív sa v súčasnosti už takmer nepoužíva. Zachovalo sa a používa sa len niekoľko jeho tvarov, napr.: babi, bratku, človeče, chlapče, majstre, mami, oci, pane, priateľu, synu, šéfe, švagre.
Brrr, žeby zima?
