Slovo dúha pochádza z praslovanského slova doga.

Pôvodný význam slova doga (toga) je drevený oblúk ako je napríklad ohnuté drevo na sude, alebo oblúk, ktorý spája oje nad hlavou koňa. Časom sa slovo prenieslo aj na časť nebeského úkazu, ktorý vidíme ako oblúk.

Zmena na znelé d- doga z pôvodného toga vznikla v období, keď už ľuďom nebola zrejmá previazanosť s koreňom teg-.

Toga sa spája s koreňom teg- v ťahať, tuhý, napnutý, toga teda bolo drevo ohnuté pomocou ťahania povrazom do oblúka.

Dúha bola vždy zdrojom nadšenia a inšpirácie, umelecké dielo prírody. Nájdeme ju v rôznych mýtoch, legendách a náboženských príbehoch.

Z vedeckého hľadiska je dúha ukážkou princípov optiky. Ukazuje nám, ako sa svetlo spája s hmotou a ako rôzne vlnové dĺžky svetla zodpovedajú farbám, ktoré vnímame.