1. Prebudovať negatívne postoje dieťaťa ku čítaniu a písaniu. Väčšinou to znamená začať sám u seba, prebudovať svoje postoje k dieťaťu a k jeho poruche. Prejaviť mu dôveru, že je schopné ťažkosti prekonať.

2. Aby dieťa malo možnosť zabudnúť na svoje neúspechy a nepríjemnosti spojené s čítaním a písaním, pred začiatkom nácviku ho nejakú dobu, cca 2-4 týždne, k týmto činnostiam nenútime.

3. Každý úspech podmieňuje ďalší. Podporujeme preto dieťa v činnostiach, v ktorých má predpoklady byť úspešné. Nikdy mu nezakazujeme tieto činnosti za trest.

Aby sme posilnili jeho sebavedomie, zdôrazňujeme pred ostatnými deťmi jeho klady, poverujeme ho rôznymi úlohami, o ktorých vieme, že ich dobre vykoná.

4, Pred dieťa kladieme reálne ciele. Dávame mu úlohy splniteľné, primerané stupňu jeho poruchy. Nároky zvyšujeme postupne.

5, Rešpektujeme osobné pracovné tempo dieťaťa. Nepožadujeme kvantitu na úkor kvality.

Hodnotíme vždy iba to, čo žiak stačil vypracovať, nie to, čo nevypracoval. Ak splní čo i len časť úlohy, mal by dostať jednotku.

6, Dieťa pochválime za každý čo i len malý úspech pri čítaní a pravopise, prípadne i za snahu.

Za neúspech ho nekarháme, neprejavujeme svoju nechuť. Nikdy ho neklasifikujeme 4 alebo 5. Na chybu upozorníme. Zvlášť u detí s poruchou platí zásada vyslovená v klasifikačnom poriadku: Hodnotenie a klasifikácia má pôsobiť na žiaka povzbudivo.

7, V období nácviku nevyvolávame dieťa k hlasnému čítaniu pred ostatnými spolužiakmi. Neskôr ho necháme čítať len veľmi krátke úseky, tak 1 – 2 vety.

8, K nácviku nenútime dieťa nikdy k násilím. Nácvik má prebiehať v radostnom a kľudnom ovzduší.

9, Zachovávame zásadu ”radšej menej a častejšie”. Nácvik rozdelíme do troch, alebo štyroch častí po piatich minútach. Je to oveľa účinnejšie ako jedno dlhé cvičenie.

10, Nikdy nesmieme strácať pedagogický optimizmus, prejaviť pochybnosti o možnosti nápravy.

Sami sa nesmieme vzdávať, ak nechceme, aby sa vzdalo dieťa.

Rady pre vyučovanie

1) Zaveďte v triede pravidelnosť.

2) Informácie poskytujte vo viaczmyslovej podobe (vizuálnej, sluchovej, hmatovej).

3) Oboznámte vopred žiakov s dôležitou slovnou zásobou.

4) Aktivizujte potrebné vedomosti a súvislosti, ktoré sú potrebné ako kontext pre nové čítanie.

5) Poskytujte plány týkajúce sa učenia v písanej alebo grafickej podobe.

6) Zapisujte kľúčové body na tabuľu.

7) Na sprostredkovanie nových pojmov často využívajte demonštrovanie a modely.

8) Majte pre žiakov príručku k vyučovaniu, ktorá obsahuje kľúčové pojmy a slovnú zásobu.

9) Poskytujte niekoľko možností, ako môžu žiaci demonštrovať svoje vedomosti (ústne, písomne, diagramy a pod.).

10) Zadávajte inštrukcie ústne, špecifikujte pri tom jednotlivé malé kroky.

11) Pri ústnej inštrukcii použite aj písomnú.

12) Často overujte, či žiaci porozumeli.

13) Vyhraďte čas aj na učenie učebných stratégií, nielen na obsah (robenie poznámok, písanie testov).

14) Využívajte počítače na podporu učenia sa základným schopnostiam.

15) Poskytujte žiakom priebežnú spätnú väzbu o ich výkonoch.

Testovanie a známkovanie

1. Poskytnite možnosť, aby bol test čítaný nahlas.

2. Čítajte inštrukcie ústne, vysvetlite ich.

3. Znížte počet testových položiek.

4. Zjednodušujte terminológiu alebo pojmy.

5. Zdôraznite kľúčové slová v otázkach.

6. Učte žiakov zručnostiam pri testovaní.

7. Prezrite si jazyk testových otázok.

8. Obmieňajte testový formát (napr. krátke odpovede, možnosť výberu odpovedí, atď.).

9. Dovoľte používanie pomôcok počas testu (napr. kalkulačky, poznámky, knihy).

10. Poskytnite žiakom dostatočný výber možností na preukázanie vedomostí inak než v teste alebo dodatočne k testu (napr. projekty, bodovanie aktivity na hodine…).

11. Dovoľte žiakom robiť testy so spolužiakmi vo dvojiciach alebo malých skupinách.

12. Dajte žiakom v predstihu pred testom študijné príručky s kľúčovými slovami, slovnou zásobou.

13. Dovoľte test zopakovať a za zlepšenie prideľte body.

14. Vytvorte modifikovanú hodnotiacu škálu alebo škálu založenú na báze vyhovel/nevyhovel.

Domáce úlohy

1) Vysvetlite rodičom všetko, čo považujete za potrebné v súvislosti s domácimi úlohami.

2) Používajte zápisník domácich úloh ako prostriedok na sprostredkovanie inštrukcií a časového plánu.

3) Určite čas, ktorý má žiak stráviť nad domácimi úlohami.

4) Zabezpečte súbor textov či materiálov, ktoré možno použiť doma ako prehľad/kontrolu.

5) Znížte množstvo domácich úloh.

6) Dovoľte žiakom napísať domácu úlohu na stroji alebo nadiktovať ju niekomu inému.

7) Dajte žiakom začať domácu úlohu už v škole.

8) Zadajte domácu úlohu vyžadujúcu také zručnosti, ktoré už žiaci majú.

Ako prispôsobiť úlohy na čítanie a písanie

1. Príbehy ponúkajte aj na nahrávke.

2. Overte si úlohy na čítanie s malou skupinou alebo s dôveryhodným rovesníkom.

3. Dovoľte žiakom pracovať pri čítaní vo dvojiciach.

4. Požiadajte rodičov o precvičovania čítania doma.

5. Zjednodušujte písomné inštrukcie tak, že obmedzíte počet slov a očíslujete kroky.

6. Vyzdvihujte úlohu čítania materiálov a učebníc.

7. Zredukujte dĺžku a/alebo zložitosť písomných zadaní.

8. Pridajte čas na písanie.

9. Netrestajte za gramatické chyby a krasopis.

10. Ukážte deťom príklad poznámok z triedy detí rovnakého veku.

11. Vyznačujte v práci to, čo je správne, nie nesprávne.

12. Hodnoťte aj čiastočne splnené úlohy.

13. Dovoľte žiakom diktovať odpovede rovesníkom, rodičom, do magnetofónu.

14. Pri plnení písomného zadania nechajte žiakov pracovať vo dvojiciach.

15. Používajte kooperatívne skupinové činnosti, pri ktorých je vopred určená zodpovednosť jednotlivých členov ohľadne čítania a/alebo písania.

.