Slovenčina je oficiálnym jazykom na Slovensku (hovorí ňou 5 mil. ľudí). Hovorí sa ňou tiež v USA (1200000), Českej republike (350000), Srbsku (60000), Írsku (30000), Rumunsku (22000), Poľsku (20000), Kanade (20000), Maďarsku (11800), Chorvátsku (5000), Austrálii, Rakúsku a na Ukrajine.

Slovenčina používa latinskú abecedu s malými modifikáciami, ktoré zahŕňajú štyri diakritické znamienka ˇ, ´, ¨, ^ písané nad určitými písmenami.

jeseň ~ láska ~ deväť ~ kôň

Základným pravidlom slovenského hláskovania je “Píš ako počuješ“. Ďalším pravidlom je etymologické pravidlo, ktoré je viditeľné v používaní mäkkého “i “ po určitých spoluhláskach a tvrdého “y”  po iných, hoci obidve sa vyslovujú podobne.

V slovenčine nie sú nijaké členy.

Podstatné mená sa skloňujú: jazyk – language, o jazyku – about language …

Slovesá sa časujú: hovorím – I speak, hovoríš – you speak …

Kedysi v slovenčine existovali dva minulé časy, ale jeden z nich sa už v modernom jazyku nepoužíva, príklad:

“urobil som” (I did / I have done) – stále sa používa

“bol som urobil” (I had done)  – nepoužíva sa

V slovenčine sa používa jeden budúci čas.

Slovenčina je regulovaná Jazykovedným ústavom Ľudovíta Štúra.