A už je tu!

December – nenávidený a milovaný vianočný mesiac.

Poznámka pre tych, ktorí majú Kračúňa, zameňte si slovo Vianoce za slovo Kračúň.

Začína predvianočné upratovanie, pečenie, rozbijanie prasiatok, trhanie vkladných knižiek, fitko s nákupnými vozíkmi a taškami, bolesti hlavy a stres, aký darček komu kúpiť a ešte väčšie stresy z blbostí kúpených na poslednú chvíľu 24-tého ráno, len aby darček bol. Bolesti brucha z pažravosti na trhoch namiesto vychutnania si vianočných dobrôt, či chvíle strávené nad misou – nie tou s kapustnicou, ale takou s dierou, v ktorej má zmiznúť priveľa pohárov turbo punču zmiešaného s inými “zohrievajúcimi” nápojmi.

Ani zrnko prachu, ani šmuha na okne, dokonale ozdobený stromček …

A niekde človek sám pri okne sa pozerá na ten chaos, na ten vysvietený chladne blikajúci svet a potom sa ide so smútkom schúliť do postele, lebo nemá nikoho, s kým by sa podelil o kapustnicu.

Niektorí ľudia upratujú v pokoji. Upratujú vo svojej duši, srdci i mysli. Nemusel som byť taký odporný na tú predavačku, tiež tam sedí celé dni ako ja v kancelárii. Nemusel som sa toľko naháňať v práci, nepotrebovali sme najdrahšie mobily, radšej som sa mal s deťmi viac hrať. Nemal som toľko trieskať dverami, veď mama sa asi len o mňa bojí, mohol som sa s ňou skúsiť porozprávať a vysvetliť jej svoje konanie. Nemusela som tak po deťoch ziapať, veď až sused vyskočil z gauča a bežal si umyť zuby a prezliect sa do pyžama. Mohli sme sa radsej porozprávať, keď náš hnev opadol. Nemal som zasa toľkokrát meškať, veď som potom z toho v strese a ešte ho aj spôsobujem iným. Mal by som sa konečne naučiť časový manažment. Nemal som podľa nadpisu hneď robiť “súdy”. Ani o tej susede z 11-teho šíriť reči ako môj sused, keď ju vôbec nepoznáme. Načo som si kúpila dvadsať kabeliek, veď ich aj tak nevynosím. Mala som radšej pomôcť tomu chlapcovi zbierajúcemu fľaše v smetiakoch. Mal/a som viac objímať svoje deti, niektorí rodičia už môžu objímať svoje dieťa len na fotke, alebo jeho tričko. Mal/a som viac vídať maminu, tatina, sestru, brata …, niekto ich už môže vidieť len na fotke, či videu. Prečo som tak nadával tým ľuďom vo vlaku? Každý z nich si nesie už aj tak svoj batôžtek, či batoh.

Atď.

Nemal/a som, mal/a som, nemusel/a som, mohol som … Modálne slovesá?

Na ktoré upratovanie potrebujete väčšiu metlu?

Je to zrnko prachu na poličke dôležitejšie ako zaprášené srdce? A možno je to hviezdny prach, ktorý niekomu svieti na cestu.

Je tá šmuha na okne dôležitejšia ako šmuhy, či škrabance, ktoré sme spôdobili svojimi slovami a činmi? A možno je to podpis vianočného anjela, ktorým označil domov, v ktorom má vládnuť vianočný pokoj a pohoda.

Dokáže ten vianočný darček zmazať chmáry na duši, ktoré sme niekomu spôsobovali po celý rok? Alebo sa nahneváme, ak nedostaneme mega drahý darček, či záplavu darčekov – lebo taká je naša cena? Ceny stúpajú a klesajú v obchodoch. Sú pre vás Vianoce obchod? Pokračujte voľbou ÁNO alebo NIE.

S vianočným obdobím sa spájajú aj rôzne želania. Dobrosrdeční ľudia želajú najmä lásku a zdravie.

Aj Barbora 4. decembra ku zdraviu a láske radí:

• Po svätej Baruši daj pozor na uši.

Odrežte si čerešňové konáriky  “barborky”. Jednotlivé vetvičky si označte menami nápadníkov, resp. menami tých, ktorí sa vám páčia, lebo dnešní mládenci už nápadníkmi veľmi byť nevedia, či áno?

Poznámka: Nápadník nie je mládenec, ktorý má nápady po celý deň.

“Barborky” vám ukážu, koho si zoberiete za muža. Bude to ten mládenec, ktorého čerešne rozkvitli ako prvé.
Naši predkovia verili, že dievčatá, ktorým konáriky do Vianoc rozkvitnú, sa do roka vydajú. Možno by niekto mohol skúsiť, či to funguje aj naopsk – že si konáriky natrhá mládenec.

Na jasnovidca so želaním hojnosti sa hrá Mikuláš 6. decembra:

• Keď na Mikuláša sneží, bude požehnaný rok.

Vianočné čaro sa zintenzívňuje od Lucie 13. decembra:

• Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc.

Lucia začína predpovedať počasie na ďalší rok:

• Aké sú od Lucie do Vianoc dni, také budú aj mesiace.

Ak zabudnete na “barborky”, Lucia vám dáva druhú šancu týkajúcu sa lásky:

Dievčatá, žienky si napíšu dvanásť lístočkov s menami chlapcov, mužov. Každý deň do Vianoc jeden lístok spália. Ten posledný, ktorý zostane, odhalí meno toho, kto sa stane ich vyvoleným.

Lucia dava radu i tým, ktorí by peniažkov viac nedbali mať:

Od Lucie do Vianoc noste v topánkach pod pätami mince. To by malo priniesť peniaze v budúcom roku.

Príslovia, porekadlá a pranostiky sú súčasťou jazyka – to len, ak by si niekto myslel, že táto téma sa jazykov netýka 🙂

Jazyk je historicky konštruovaný systém zvukových, lexikálnych a gramatických prostriedkov, objektivizujúci prácu myslenia, komunikácie a vzájomného chápania sa jej účastníkov. Jeho skúmaním sa zaoberá špecifická oblasť kognitívnej aktivity človeka – jazykoveda.

Vianočné