Online čitáteň – Čapkovci

Dášeňka, čili, Život štěněte

Karel Čapek

Raz darmo, Dáša, už čoskoro budeš musieť ísť medzi iných ľudí a budeš patriť do inej svorky. Tak ja ti niečo poviem o ľuďoch.

Podľa tvrdenia niektorých zvierat je človek zlý, aj mnohí ľudia to hovoria; ale never tomu. Keby bol človek zlý a necitlivý, vy psíkovia by ste sa k nemu nepridali a dodnes by ste žili divoko v stepiach. Ale z toho, že sa s ním kamarátite, je vidieť, že vás už pred tisíc rokmi hladil a škrabal za uchom a kŕmil.

Ľudí je niekoľko druhov.

Jedni sú veľkí, štekajú hlbokým hlasom ako stavače a mávajú fúzy. Hovorí sa im oteckovia. Tých sa drž, pretože tí vedú ľudskú svorku, a preto tak trochu púšťajú hrôzu. keď budeš robiť dobrotu, neublíži ti ani za mak, naopak ťa poškrabká za uchom. To ty máš rada, však?

Druhý druh ľudí je o niečo menší, šteká tenkým hlasom a má noštek hladký a holý. To sú mamičky, a tých sa, Dášenka, drž, pretože tie ťa nakŕmia a niekedy tí vyčešú kožúšok a vôbec sa budú o teba starať a hladit ťa a nedajú ti ublížiť. Ich predné labky, to ti je samá dobrota.

Tretí druh ľudí je maličký, trochu väčší ako ty, a pištia a kvičia ako šteňatâ. To sú deti, a tých sa drž. Deti slúžia na to to, aby sa s tebou hrali a ťahali ťa za chvostík a preháňali sa s tebou po prérii a vôbec aby bola nejaká psina.

Ako vidíš, je to v ľudskej svorke správne zariadené.

Niekedy sa budeš hrať na ulici so psíkmi a bude ti s nimi dobre a veselo, pretože je to tvoja krv a tvoj rod; ale doma, Dáša, doma sa budeš cítiť len medzi ľuďmi. S tými ťa spája niečo divnejšie a jemnejšie než krv.

To niečo je dôvera a láska.Tak bež.