Proces učenia sa cudzieho jazyka je veľmi špecifická záležitosť. Ak máte radi jazyky, ide o veľmi príjemnú, ba až fascinujúcu záležitosť, ak nie, tak musíte čeliť útrapám. Osobne sa radím do prvej kategórie a z tohto dôvodu sa dnes podelím o moje začiatky cudzojazyčnou púťou.
Dnešným trendom je začať už od útleho veku s anglickým jazykom. V tomto prípade išlo u mňa o výnimku, pretože v čase, keď som začal navštevovať základnú školu sme nemali k dispozícii učiteľa anglického jazyka. Preto sme celá trieda začali s jediným vtedy dostupným cudzím jazykom – francúzštinou.
Z prvej triedy si pamätám iba le, la, un, une a všetky tie zvláštne slová, ktoré sa bez týchto nevyhnutných členov nemohli používať, a ktoré sme sa museli učiť spolu s novými slovami. Už v tomto smere sú francúzske slovíčka na začiatku ťažké, musíte sa učiť nie len význam slov, ale aj člen k nim.
Francúzština je aj zaujímavá a osobitá na výslovnosť – kombinácie písmen dávajú zväčša dohromady úplne iné písmená. Napríklad oi je [ua], ai je [e] a najväčší extrém je eau, ktoré je [o]. Prirátajme k tomu nosovky, elízie, väzby a máme z toho zaujímavú kombináciu, ktorá je na prvý pohľad dosť brutálna (pozdravujem slovo les oiseaux).
Ak zvládnete výslovnosť (koncové e sa nikdy nečíta), môžete sa vrhnúť na gramatiku, kde očakávajte množstvo pravidiel, koncoviek, zhôd s priamym a nepriamym predmetom atď. Už keď si budete myslieť, že viete všetky pravidlá prídu ďalšie. Všetko však bude dávať po čase zmysel a niektoré pravidlá nadobudnete automaticky.
Postupne som prišiel francúzštine na chuť, pretože hoci je náročná, má systém, ktorý funguje, dá sa podchytiť (učením mnohých pravidiel, ale už s menším množstvom výnimiek ako napríklad pri angličtine) a je ľubozvučná. Učenie sa číslic, farieb a zvieratiek si pamätám dodnes, osobným favoritom stále ostáva le coquelicot = vlčí mak.
Aj hovorová podoba a dialekty francúzštiny sú zaujímavou témou. Vzhľadom na silnú anglicky orientovanú spoločnosť ide tento jav do úzadia. Priznám sa, že ani ja nemám veľmi rozvinutú slangovú podobu tohto jazyka, keďže francúzština poväčšine času pôsobí ako jazyk plný pravidiel bez výnimky.
Uvedomil som si však, že francúzština (alebo jej súčasti) sú všade okolo nás, dorozumiete sa s ňou na každom kontinente, má výrazne zastúpenie v únii a dá sa z nej vychádzať aj pri angličtine, ktorú som mal až ako druhý cudzí jazyk. Angličtina vychádza z francúzštiny, ktorá vychádza z latinčiny, čiže je tam určitá prepojenosť.
Napriek väčšiemu zastúpeniu iných cudzích jazykov v súčasnej situácii na Slovensku by som určite odporúčal každému, kto má rád systém a poriadok (alebo aj nie) vyskúšať tento cudzí jazyk, ktorý ponúka široké spektrum uplatniteľnosti, rozmanitosti a výnimočnosti. Začiatok bude “Mon Dieu”, ale na konci bude “Ouh là là“.
Ďalšie články:
50 populárnych anglických textových skratiek
Neformálne anglické zlúčené slová
