Literárnymi druhmi žánrov sa zaoberá genológia. Základné literárne druhy sú lyrika, epika a dráma.
Lyrika je literárny druh, ktorý nemá dej, príp. má iba náznak deja. Nie sú v ňom prítomné postavy – prítomný je lyrický subjekt-lyrický hrdina. Tento hrdina vypovedá za autora, často s ním až splýva. Uvažuje o svete, prostredí, vyjadruje city, pocity, myšlienky, názory, odhaľuje svoje vnútro.
Lyrický text je vo verši, realizuje sa básnickými prostriedkami, metaforami.
Jednotlivé motívy básne sú k sebe len priradené, nie je dôležité v akom čase, či slede, za sebou nasledujú.
Charakteristické znaky
- čistá (abstraktná) lyrika
- duchovná lyrika
- ľúbostná lyrika
- náladová lyrika
- opisná lyrika
- prírodná lyrika
- reflexívna (úvahová) lyrika
- spoločenská (politická) lyrika
Rozdelenie lyriky
- verš, rytmus
- metaforickosť/obraznosť
- nedejovosť
- monologickosť
- subjektívnosť
- opis, reflexia
Lyrické žánre
Elégia/žalospev – smútočná báseň vyjadrujúca bôľ a žiaľ, obsahuje prvky úvahovosti a melanchólie, napr. Prědspev v skladbe Slávy dcera od Jána Kollára.
Epigram – krátka báseň, ktorá výstižne vyjadruje nejakú myšlienku, životnú pravdu. Môže byť vtipná a satirická.
Idyla (slovenský selanka) – menší lyrickoepický útvar, ktorý ospevuje až prikrášľuje skutočnosť a život vo vidieckom prostredí.
Óda – oslavná, radostná lyrická báseň na niekoho/niečoho počesť. Variantom je hymnus/hymna/chválospev. V súčasnosti ju poznáme v podobe štátnej hymny od Janka Matúšku Nad Tatrou sa blýska
Pásmo – rozsiahla mnohotematická (polytematická) báseň. Strieda sa v nej viacero slohových postupov, napr. úvaha, opis. Autori využívajú jazykové prostriedky z viacerých štýlov (hovorové slová, poetizmy, a pod.). Obsahuje lyrické aj epické prvky, napr. Nedeľa od Ladislava Novomeského.
Pieseň – krátky básnický text s pravidelným rytmom, často s rýmom, určený na spievanie.
Poéma – rozsiahlejšia veršovaná skladba, v ktorej je lyrická zložka posilnená a prevažuje nad epickými prvkami.
Žalm – náboženská skladba písaná poetickou formou.
Jazyky sveta
