Zámená sú slová, ktoré zastupujú podstatné alebo prídavné mená = používame ich namiesto podstatných a prídavných mien.

• Lucia nakreslila tento mesiac už tridsaťosem návrhov.Ona je fskt profik.– namiesto Lucia je použité zámeno ona.

Zámená patria medzi ohybné slovné druhy = menia svoj tvar a prispôsobujú sa okolitým slovám, napr.:

• Moja izba je veľmi pekná.
• Tá kniha je o ňom.

Druhy zámen

1) osobné zámená

ja, ty, on, ona, ono, my, vy, oni, ony

Pýtame sa na ne pádovými otázkami, napr.: kto?, čo?, komu?, koho?, o kom?, s kým?…

Osobné zámená môžeme skloňovať, a teda meniť ich tvar a to buď:

• krátky tvar: ma, mi, ťa, ti, ho, mu …

alebo

• dlhý tvar: mňa, mne, mnou, teba, tebe, tebou, jeho, jemu …

2) zvratné zámená

sa/seba, svoj

• Pozeraj sa pred seba.

3) privlastňovacie zámená

môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš, ich

Vyjadrujú vlastníctvo alebo príbuznosť.

Pýtame sa na ne otázkami čí?, čia?, čie?

4) opytovacie/vzťažné zámená

kto, čo, kde, aký, ktorý, čí, koľko

Sú to zámená, ktorými sa pýtame na osoby, veci, deje …

• Kto to napíssl? – “kto” je opytovacie zámeno
• Ty si ten kto to napísal. – “kto” je vzťažné zámeno

5) ukazovacie zámená

ten, tá, tento, oný, taký ..

Odpovedáme nimi na opytovacie zámená.

• Ktorý sveter si beriete? – Tento červený.

6) neurčité zámená

Neurčujú bližšie o čom hovoríme.

Sú odvodené príponami alebo predponami od opytovacích zámen.

Napr. príponami:

–koľvek, -si 

akýkoľvek, ktosi, čosi, akýsi, ktorýsi …

alebo predponami:

hoci-, nie-, kade-

niečo, niektorý, niečí, hocikto, hocičo, hocijaký, hociktorý, hocičí, kadekto, kadečo, kadejaký …

7) vymedzovacie zámená

Odkazujú, ale aj ohraničujú osoby, zvieratá, či veci.

Vo väčšine prípadov je možné dať ich do protikladných dvojíc, napr.:

• každý – žiadny
• všetci – nikto
• komu – nikomu
• niekoľkokrát – nikdy