Dnes si povieme niekoľko slov o pomlčke.
Pomlčlu píšeme v skratkových vetách (heslách, nápisoch a pod.):
Mladosť – radosť, staroba – choroba.
Pomlčkou sa naznačuje niečo prekvapujúce, zdôraznené, neočakávané, prípadne vzrušená, prerývaná (t.j. nesúvislá, trhaná) reč, ak treba prestávku vo vete vyjadriť dôraznejšie ako čiarkou:
Čakali bohatstvo, našli – biedu.
Vysoké Tatry – vlasť moja – zem krásna…
V praxi pomlčkou často naznačujeme rozpätie medzi dvoma krajnými bodmi, a to:
- časové rozpätie (1996 – 2005, január – máj)
- stanice trate (Madrid – Bratislava)
- smer (Košice – Žilina)
- športové stretnutia (Slovensko – Švajčiarsko)
- a rôzne iné vzťahy protikladu (alebo – alebo)
Priamu reč jednej osoby od priamej reči druhej osoby oddeľujeme pomlčkou, ak sa priama reč neoznačuje úvodzovkami:
Sľubuješ? – Sľubujem.
Pomlčku píšeme za otázkou, na ktorú si hovoriaci ihneď sám odpovedá:
Bolo to správne? – Nie, nebolo!
Pomlčkou naznačujeme prerušenú reč v dialógu, napr.:
Jana: Predsa si to len neurobil načas, ale –
Matej: Priznávam, no –
Čo je pre mňa bubákom v slovenčine?
Zdrojový podklad: Slovenčina bez chýb, 2002
