Bola raz jedna Poviedka, ktorá rada chodila medzi deti a kecala, pardón, rozprávala sa s nimi.
Vždy, keď prišla medzi ne, či už do školy, na besedu do knižnice, alebo do centra pre mládež, zvykla sa predstaviť.
– Ahojte decká, som Poviedka, literárne dielo epického žanru.
– Vitaj Poviedka, tak ty si vlastne román!? – často niekto vykríkne.
– Nie, nie som. Ja som kratšia a mám jednoduchý, priamočiary dej.
– Ahá, ja už rozumiem, ty rozprávaš príbeh, ktorý sa stal napríklad v jeden deň, v krátkom čase.
– Alebo cez víkend!
– Za dve hodiny?!
Začnú sa deti prekrikovať.
– Presne tak, – prikyvuje Poviedka, – a vystupuje vo mne len pár postáv.
– A to je koľko? – pýta sa chlapec, ktorý dovtedy mlčal.
– Jedna, dve, tri.
– … My sme bratri. – zarýmuje zo srandy hnedooká copaňa.
Poviedka sa zasmeje a povie: ” Takéto vyvrcholenie som nečakala! Taký býva môj záver – výrazný až prekvapivý, ale s jasnou a uzavretou pointou, či vysvetlením.”
– Ale mne sa zdá, že si z niečoho poskladaná! – zagúľa očami chlapec s tričkom pumy.
– To som, skladám sa z odstavcov, – súhlasne prikyvuje Poviedka.
Moja krása však je vo vnútri. Pozrite sa, tu mám Expozíciu, teda úvod, ktorý čitateľa oboznámi s hlavnou postavou alebo s prostredím a láka ho čítať ďalej.
– Ja som raz čítala taký nudný úvod až som zaspala, – zívne dievčinka so znamienkom na líci.
– Sú aj také poviedky. Ja však mám aj Kolíziu, po slovensky zauzlenie.
Zauzlenie je zaujímavá, nepravdepodobná alebo netradičná situácia, ktorá naznačuje, že sa stane niečo závažné.
Potom nastane Kríza, v ktorej sa konflikty a problémy nakopia …
… keď zrazu nastane nečakaný obrat a dôjde k vyriešeniu konfliktov a dej sa ukončí.
– Poviedka, ja by som sa chcel opýtať, kto vlastne rozpráva ten príbeh v tebe.
– Rozprávač.
Niekedy je to autorský rozprávač, to je taký vševedko, vie všetko a záleží len na ňom, koľko toho prezradí. Príbeh pozoruje a nikomu nedrží stranu. Príbeh rozpráva v tretej osobe.
Inokedy rozpráva dej z pohľadu niektorej postavy personálny rozprávač.
A keď sa rozprávač stotožňuje s niektorou postavou, príbeh rozpráva v prvej osobe, opisuje svoje pocity a vnútorné prežívanie, tak taký sa volá priamy rozprávač.
– Ja mám super nápad na poviedku, – máva rukou chlapec v károvanej košeli.
Aj ja!
Aj ja!
Aj ja! …
Poviedka sa usmeje a zamáva deťom na rozlúčku. Práve k ním už zavítala jej mamina Múza a vo vzduchu lietajú vetičky:
Čo by sa stalo, keby stolička nosila lodičky?
A čo sa ti prihodilo u tej babičky?? …
Poviedka si spokojne vyložila nohy a čaká na svoje nové kamošky, ktoré priletia Internetsieťami na linkách ŤUKNI.
Čo je pre mňa bubákom v slovenčine?
Vianočný december
