Tuším tam vonku dnes prituhlo. Nuž ale, otáľať už nebudem, načim mi ísť von medzi ľudí a pridať ruku k dielu.
Uff, to bola fuška! Ale akýže milý hlas sa mi to privráva?
– Janíčko náš, vitaj medzi nami! Tak si to stihol ešte v tomto roku – tesne, je dnes 30. decembra 1874.
Ten milý hlas patrí mojej mamičke Adele. Z druhej strany sa mi k lícu skláňa otec Ján.
~~~
Mám rád moje rodné mesto, Martin – sťaby bolo človekom. Náš rod Jesenský-Gašparé má šľachtické korene a pochádza z Horného Jasena (pozn. dnes je súčasťou Turčianskeho Jasena). Naši nás však nevychovávajú “po pansky”, lež slobodne. S bratmi Fedorom a Vladimírom tatkovi pomáhame – kosíme lúky, spíme na sene i statok obriadime. Radi počúvame, keď nám rozpráva slovenské povesti.
Na vianoce sme dostalu od redaktora Národných novín uja Ferenčíka fúrik, tak sa vyvážame🙂. Doviezli sme si od rieky hlinu a na povale modelujeme postavičky. V kôlni zasa hrávame divadlo.
Brata Vladimíra som si poriskom z metly zachránil, keď sa pod ním prelomil ľad na rieke.
Onedlho ma čaká cesta na gymnázium v Banskej Bystrici.
~~~
V Bystrici som si zachránil pred utopením aj brata Fedora.
~~~
Ani som sa nenazdal a už maturujem v Kežmarku.
Raz darmo
“Čas velí: vpred!”
Idem teraz na právnickú akadémiu v Prešove.
Viete kde je Kluž? Neviete? Pomôžem vám – je v Rumunsku. Študujem tu už štvrtý rok, od roku 1896. Tento rok, taký historický – prelom storočí (1900), ma čaká doktorát z práv.
~~~
Päť rokov ubehlo ako voda. Dnes som zložil v Budapešti advokátsku skúšku a začnem pracovať ako advokátsky koncipient a potom si chcem otvoriť vlastnú advokátsku kanceláriu.
~~~
Kanceläriu mám v Bánovciach nad Bebravou. Anna, moja manželka, je dcérou štúrovského historika Júliusa Bottu.
Čakajú nás žiaľ krušné časy. Vypukla vojna.
~~~
Pobrali nás, veru pobrali na front. Preč od našich žien a detí.
Prevelili ma do Ruska, kde som upadol zajatia. Zapájam sa tu do československého odboja a redigujem voronežský Čechoslovan a kyjevské Slovenské hlasy.
~~~
Vojna skončila. Konečne vidim moju milovanú rodnú hrudu.
Je pred nami veľa práce na veľkom diele – novovzniknutej Československej republike.
~~~
Prúd rieky života sa neúnavne rynie vpred.
○ 1922 – som županom v Rimavskej Sobote
○ onedlho veľkožupanom v Nitre
○ 1929 vládnym radcom a vviceprezidentom Krajinského úradu v Bratislave
○ 1930 – 1939 podpredsedom Spolku slovenských spisovateľov
~~~
Potrebujem po toľkých aktívnych rokoch teraz pokoj v ústraní. Aj keď protifašistické hnutie podporujem.
Ľudstvo akoby sa stále z hlúposti vrhalo do vojen.
~~~
Dnes, 27. novembra 1945, som bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca.
Je to pre mňa pocta. Literatúra je moja celoživotná vášeň už od gymnázia.
Napísal som
◇ básne a zbierky: Vyznanie, Verše J. Jesenského, Po búrkach, Proti noci, Čierne dni, Jesenný kvet a iné
◇ hry: Bozky súboja alebo Poručík; Medicína účinkuje
◇ prozaické diela: Malomestské rozprávky, Cestou k slobode, Zo starých časov, Dva medvede, Novely, Demokrati, Strach, Láska a život atď.
Rád tiež prekladám – najmä poéziu od Puškina, Jesenina a Bloka.
Prečítajte si môj Slnečný kúpeľ – možno vám padne na úžitok …
~~~
Vonku opäť sneží, tak ako v deň, keď som po prvý raz začul hlas mojej mamičky Adely.
Je 27. december 1945, za oknom je ruch slobodnej povojnovej Bratislavy.
Ktovie ako s ňou mladí naložia…
~~~
Moje telo odpočíva na Národnom cintoríne v rodnom Martine.
Dar pre Slovensko – Ľudovít Štúr
Zdroje: starymartin.sk, nasaadvokacia.sk, wikipedia.org, web
Vianočný december
