… zatiaľ – a možno sláva vôbec nie je podstatná …
Citáty sa dlhodobo tešia obľube medzi ľuďmi, pre ich schopnosť pobaviť, nakopnúť, zamyslieť sa.
Väčšinou citujeme rôzne príslovia pre ich dlhoročnú múdrosť, výroky slávnych ľudí, či hlášky z obľúbených filmov a kníh.
Dnes sme však siahli po úryvkoch z tvorby neznámych (zatiaľ…) autorov, ktoré sme jazykovo pomixovali. Niektorí sa spoznajú a tí ostatní sa možno zamyslia, alebo si budú chcieť prečítať celé dielo.
The sound that turned into an obnoxious noise suppressed all that used to matter. Mutuality.
All were so focused on individuality, on self-expression, on creativity, that they forgot about the existence of each other. Of cooperation, a sense of community. They no longer were in the need of each other. However, what they did not realize, in fact, they cooperated on one greater thing. On the noise, on the amplification of noise.
MM
~~~~~~
Tom sa mal stať fotografom a Jack účtovníkom. Ale boli sme tu, traja priatelia v Belgicku, uviaznutí buď v priekope, alebo v priepasti.
…
Is this war worth it? Is it fair? What am I doing? Year later the war ended. We were just happy that we were coming back home, but we will never forget those who have not returned.
MP
~~~~~~
“Is it your choice?”
Despite the creature having no face besides its eyes, I could see sadness in them. The creature
lowered its gaze to the ground. I couldn’t bear to look at it anymore, and I put away my knife. At
that point,
JK
Sieť, či sieťka – aký je prvotný význam? Sieť loví ryby, aby ich z vody, kde si veselo plávajú, dýchajú, dostala nakoniec na pekáč. Sieťka chytá motýle slobodne si poletujúce a dotvárajúce pestrofarebný koberec prírody, aby z nich v “lepšom” prípade boli vypreparované obrazy.
Čo asi tak robia sociálne siete?
Vytvárajú život, o ktorom niekedy nemáme ani tušenie? Realitu, ktorá realitou nie je.
AA
~~~~~~
Finally finished with the bag, he turned around to her, while pointing at the mask that had been covering up his mouth since entering the house:
“You know I can’t. We’ll have to wait…”
She nodded approvingly, although she had to hold back the tears now even harder. With those last words, he left.
…
“Wait… for what?” she sorrowfully repeated.
…
“Potrebujem ťa mať v živote.“ Ako to povedala, našla odvahu konečne sa mu pozrieť do očí.
“Nechcem už ďalej takto žiť.”
“Ale vieš, že je to neb …”
“Radšej budem s tebou bez ohľadu na následky.” Jediné čo môžem teraz stratiť je čas, ktorý by sme mohli stráviť spolu.”
DS
~~~~~~
Though unspoken, we both knew somewhere along the way we became friends.
NS
I whisper, trying to recollect my thoughts, ‘But, aren’t we enemies? Fighting each other?’
‘That doesn’t mean I have no right to socialize.’
‘No, that is exactly what it means,’ I scratch my head, trying to comprehend this man’s logic. Is he really this naïve? Even I, a complete novice to everything war related, have more common sense than he does.
…
Sme uprostred vojny – možno to nebude v poriadku. Možno ani jeden z nás to neprežije.
…
‘Then promise me you’ll try to stay alive. And once this is over, I promise I’ll find you and we can stare at the sky together a little more.’
‘That’s a big promise to make. Where will we go after that?’
‘Wherever our hearts lead us,’
NM
~~~~~~
“To nemôže byť …” vykríkol a odmietol prijať iracionalitu, nemožné sa zhmotnilo priamo pred jeho očami. Jeho srdce …”
PS
~~~~~~
I walked
to one of the trees, and to my surprise, found out that the leaves were made out of plastic. Not
only the leaves, the whole tree was fake, just as the other ones. I felt a sharp drop of sweat
slide down my back which made me tremble even more. Turning my head, I realised another,
rather strange thing.
IM
Y de repente me doy la vuelta y veo algo que encuentro bastante extraño, pero posible. Cojo un libro desmoronado de la estantería y el título dice: ¡Vitam usque in aeternum!
DD
~~~~~~
Стихи отражаются не в голове, а в моем сердце. У меня болит голова и болит сердце? Какой парадокс витализма в онлайн-пространстве разума и эмоций.
…
Школа была частью моей жизни, она наполняла мою жизнь смыслом и содержанием, мне нравилось получать информацию, она давала нам ощущение значимости моего существования. Это тоже одно из самых страшных событий наших дней. Я так хочу, но у меня мало сил. Я задаю себе вопросы: буду ли я еще нужной? Буду ли я по-прежнему частью этого хаоса, который мы называем обществом? Смогу ли я когда-нибудь вернуться? Я теряю то, что спасало меня. У меня изоляция.
KG
~~~~~~
Though unspoken, we both knew somewhere along the way we became friends.
NS
~~~~~~
Na tom, že Eloise bude mať deti, nebolo nič zlé, pretože samozrejme chce mať jedného dňa rodinu, ale spôsob, ako od nej všetci očakávajú, že bude iba mama, ju nasral. Vždy sa chcela vzdelávať a jej snom bolo nejako zmeniť tento svet pre mladé dievčatá, ako je ona sama.
DL
Vianočný december
