Stredoslovenské nárečia

V jednom z predošlých článkov sme si hovorili o nárečiach, ktoré na Slovensku máme. Dnes sa pozrieme bližšie na stredoslovenské nárečia, ktoré si Ľudovít Štúr vybral ako základ spisovnej slovenčiny.

Stredoslovenské nárečia (iné názvy: stredoslovenský dialekt, makroareál stredoslovenských nárečí, stredná slovenčina, stredoslovenčina) je jeden z troch hlavných nárečových celkov slovenčiny. Stredoslovenskými nárečiami sa hovorí na území bývalých žúp: Oravská župa, Turčianska župa Liptovská župa, Zvolenská župa, Gemersko-malohontská župa, Hontianska župa, Novohradská župa, ako aj v severnej časti bývalej Nitrianskej župy. Používajú ich aj niektorí dolnozemskí Slováci.

Na základe stredoslovenských nárečí historicky vznikla kultúrna stredoslovenčina. Od Štúrovej kodifikácie tvorí základ spisovnej slovenčiny.

Základné znaky stredoslovenčiny

prízvuk na prvej slabike slova
slabiky ra-, la- (nie ro-, lo-) na začiatku niektorých starých slovanských slov: ražeň, rakita, lakeť
samohláska ä v krátkych slabikách resp. dvojhláska ia v dlhých slabikách namiesto pôvodného nosového e: piatok, pamiatka, mňä, ťebä, präsä, räd = spisovne piatok, pamiatka, mne, tebe, prasa, rad
časté sú dvojhlásky ia, ie, iu, uo: seďia, smiech, stuol = sedia, smiech, stôl
v širšom rozsahu sa používajú spoluhlásky ď, ť, ň, ľ
namiesto dl, tl je len l: salo, omelo = sadlo, ometlo (metla)
obojperné u namiesto -l minulého času a namiesto -v vo vnútri alebo na konci slova: bou, hláuka
dôsledne sa vyslovujú skupiny šť, žď
dôsledne platí rytmický zákon
inštrumentál singuláru (7. pád jednotného čísla) podstatných mien a prídavných mien ženského rodu a zámen 1. a 2. osoby končí na -ou: s peknou ženou, so mnou
nominatív plurálu (1. pád množného čísla) niektorých podstatných mien mužského rodu je zakončneý na -ia: braťia, sinovia
nominatív singuláru (1. pád jednotného čísla) prídavných mien stredného rodu je zakončený na -uo: peknuo
lokál singuláru (6. pád jednotného čísla) prídavných mien mužského rodu a stredného rodu a zámen je zakončený príponou -om: dobrom, o ňom
3. osoba plurálu slovesa byť znie: sa, namiesto spisovného sú
viacero slov sa používa iba v týchto nárečiach, napr. čisto do stredoslovenských nárečí spadajú slová hábi, klobúk, šatka, pražeňica, vrecko, pŕhľava, klinček, póľka a pod.

Podľa Encyklopédie Slovenska stredoslovenské nárečia delíme na dve skupiny:

1. severná skupina – tú tvoria liptovské, oravské, trenčianske a hornonitrianske nárečia

2. južná skupina – tá má dve časti:

západnú časť tvoria zvolenské nárečia, tekovské nárečia, hontianske nárečia, novohradské nárečia
východnú časť tvoria ipeľské a gemerské nárečia

Príklady na nárečové slová a výrazy

Z Oravy:

anciaša = do frasa
babuchna = silná veľká žena
fertucha (Liptov) = zástera
balušiť = robiť hluk
vuňo = hlupák
cicušky = peniaze
podziemka = lesná jahoda

Z Liptova:

bačuouka = opatrný
fertucha = zástera

Z inych:

čil (Tekov) = teraz
borg (Gemer) = dlh, dlžoba
drév (novohradské nárečie) = skôr
voňády (Zvolen) = nedávno

Z okolia Banskej Bystrice:

bácha (Laskomer) = žalúdok kravy
barlicheť (Motyčky) = (detský) podbradník
bastržaj (staré Hory) = žľab v stajni, do ktorého sa zhŕňa hnoj spod statku
cvengeľ (Motyčky) = ľadový útvar zo zamŕzajúcej stekajúcej vody, cencúľ: Na našej drevárni bolo plno cvengľou.
daštenec (Povrazník) = voz s doštenými bočnicami
galia (Staré Hory) = zhon, starosti, trápenie: Buďeme mať s ňimi zase galije.
gogol (Slov. Ľupča) = hrdlo, gágor
čerťica (Kordíky, Banská Bystrica) = tuhý liehový nápoj
črťiť (Slovenská Ľuča) = kráčať nahnutý dopredu¡ tackať sa (od únavy): Len som tak črťila od hladu.
čuha (Staré Hory) = klebetná žena
hajňan (Laskomer) = pastiersky pes
hajnal (Slovenská Ľupča) = debnársky obručový tanec: A tak ťen hajnal bolo jeďinuo, gde sa ďebnár rozveseliu.
hambalok (Staré Hory) = zariadenie na hamovanie voza: Dotrhalo mu hambalok, keť šieu na voze.
haštra (Tajov, Môlča) = ihličnatý strom, botanicky jedľa (Abies)
kydaj (Medzibrod) = kyslé mlieko
limbus (Jergaty) = drevená ohrada na seno v maštali
muchové (Podkonice) = obradné požívanie alkoholu na Hromnice: Na Hromňice sa piuo muchouo, žebi luďí v leťe muche ňešťípali.
nabastriť (Slovenská Ľupča) = zvábiť, prilákať, navnadiť
občinovať sa (s niečím) = obrobiť niečo, porobiť: Kediže sa opčinujem s tou záhradou? (Slovenská Ľupča) opčinula sa zo senom (Motyčky)
obnovec (králiky) = čerstvo napadnutý, nový sneh: Do rana sa zosipau obnovec.
okničovať (Staré Hory) = prať bielizeň v rukách: Okničovala som si blúzu.
pimalka (Slovenská Ľupča) = malý alebo tenký krajec chleba, mäsa
pofrnok (Radvaň) = veľké náhlenie, zhon, súra: Pofrnog bou, keď gazda prišiou.
popelvár (Staré Hory) = vyrážka vo veľkosti menšej mince, vred
poraovnica (Podmonice) = nežiaduca vec, nepríjemnosť: Staua sa mi poradouňica.