V jednom z predošlých článkov sme si hovorili o nárečiach, ktoré na Slovensku máme. Dnes sa pozrieme bližšie na stredoslovenské nárečia, ktoré si Ľudovít Štúr vybral ako základ spisovnej slovenčiny.
Stredoslovenské nárečia (iné názvy: stredoslovenský dialekt, makroareál stredoslovenských nárečí, stredná slovenčina, stredoslovenčina) je jeden z troch hlavných nárečových celkov slovenčiny. Stredoslovenskými nárečiami sa hovorí na území bývalých žúp: Oravská župa, Turčianska župa Liptovská župa, Zvolenská župa, Gemersko-malohontská župa, Hontianska župa, Novohradská župa, ako aj v severnej časti bývalej Nitrianskej župy. Používajú ich aj niektorí dolnozemskí Slováci.
Na základe stredoslovenských nárečí historicky vznikla kultúrna stredoslovenčina. Od Štúrovej kodifikácie tvorí základ spisovnej slovenčiny.
Základné znaky stredoslovenčiny
- prízvuk na prvej slabike slova
- slabiky ra-, la- (nie ro-, lo-) na začiatku niektorých starých slovanských slov: ražeň, rakita, lakeť
- samohláska ä v krátkych slabikách resp. dvojhláska ia v dlhých slabikách namiesto pôvodného nosového e: piatok, pamiatka, mňä, ťebä, präsä, räd = spisovne piatok, pamiatka, mne, tebe, prasa, rad
- časté sú dvojhlásky ia, ie, iu, uo: seďia, smiech, stuol = sedia, smiech, stôl
- v širšom rozsahu sa používajú spoluhlásky ď, ť, ň, ľ
- namiesto dl, tl je len l: salo, omelo = sadlo, ometlo (metla)
- obojperné u namiesto -l minulého času a namiesto -v vo vnútri alebo na konci slova: bou, hláuka
- dôsledne sa vyslovujú skupiny šť, žď
- dôsledne platí rytmický zákon
- inštrumentál singuláru (7. pád jednotného čísla) podstatných mien a prídavných mien ženského rodu a zámen 1. a 2. osoby končí na -ou: s peknou ženou, so mnou
- nominatív plurálu (1. pád množného čísla) niektorých podstatných mien mužského rodu je zakončneý na -ia: braťia, sinovia
- nominatív singuláru (1. pád jednotného čísla) prídavných mien stredného rodu je zakončený na -uo: peknuo
- lokál singuláru (6. pád jednotného čísla) prídavných mien mužského rodu a stredného rodu a zámen je zakončený príponou -om: dobrom, o ňom
- 3. osoba plurálu slovesa byť znie: sa, namiesto spisovného sú
- viacero slov sa používa iba v týchto nárečiach, napr. čisto do stredoslovenských nárečí spadajú slová hábi, klobúk, šatka, pražeňica, vrecko, pŕhľava, klinček, póľka a pod.
Podľa Encyklopédie Slovenska stredoslovenské nárečia delíme na dve skupiny:
1. severná skupina – tú tvoria liptovské, oravské, trenčianske a hornonitrianske nárečia
2. južná skupina – tá má dve časti:
- západnú časť tvoria zvolenské nárečia, tekovské nárečia, hontianske nárečia, novohradské nárečia
- východnú časť tvoria ipeľské a gemerské nárečia
Príklady na nárečové slová a výrazy
Z Oravy:
- anciaša = do frasa
- babuchna = silná veľká žena
- fertucha (Liptov) = zástera
- balušiť = robiť hluk
- vuňo = hlupák
- cicušky = peniaze
- podziemka = lesná jahoda
Z Liptova:
- bačuouka = opatrný
- fertucha = zástera
Z inych:
- čil (Tekov) = teraz
- borg (Gemer) = dlh, dlžoba
- drév (novohradské nárečie) = skôr
- voňády (Zvolen) = nedávno
Z okolia Banskej Bystrice:
- bácha (Laskomer) = žalúdok kravy
- barlicheť (Motyčky) = (detský) podbradník
- bastržaj (staré Hory) = žľab v stajni, do ktorého sa zhŕňa hnoj spod statku
- cvengeľ (Motyčky) = ľadový útvar zo zamŕzajúcej stekajúcej vody, cencúľ: Na našej drevárni bolo plno cvengľou.
- daštenec (Povrazník) = voz s doštenými bočnicami
- galia (Staré Hory) = zhon, starosti, trápenie: Buďeme mať s ňimi zase galije.
- gogol (Slov. Ľupča) = hrdlo, gágor
- čerťica (Kordíky, Banská Bystrica) = tuhý liehový nápoj
- črťiť (Slovenská Ľuča) = kráčať nahnutý dopredu¡ tackať sa (od únavy): Len som tak črťila od hladu.
- čuha (Staré Hory) = klebetná žena
- hajňan (Laskomer) = pastiersky pes
- hajnal (Slovenská Ľupča) = debnársky obručový tanec: A tak ťen hajnal bolo jeďinuo, gde sa ďebnár rozveseliu.
- hambalok (Staré Hory) = zariadenie na hamovanie voza: Dotrhalo mu hambalok, keť šieu na voze.
- haštra (Tajov, Môlča) = ihličnatý strom, botanicky jedľa (Abies)
- kydaj (Medzibrod) = kyslé mlieko
- limbus (Jergaty) = drevená ohrada na seno v maštali
- muchové (Podkonice) = obradné požívanie alkoholu na Hromnice: Na Hromňice sa piuo muchouo, žebi luďí v leťe muche ňešťípali.
- nabastriť (Slovenská Ľupča) = zvábiť, prilákať, navnadiť
- občinovať sa (s niečím) = obrobiť niečo, porobiť: Kediže sa opčinujem s tou záhradou? (Slovenská Ľupča) opčinula sa zo senom (Motyčky)
- obnovec (králiky) = čerstvo napadnutý, nový sneh: Do rana sa zosipau obnovec.
- okničovať (Staré Hory) = prať bielizeň v rukách: Okničovala som si blúzu.
- pimalka (Slovenská Ľupča) = malý alebo tenký krajec chleba, mäsa
- pofrnok (Radvaň) = veľké náhlenie, zhon, súra: Pofrnog bou, keď gazda prišiou.
- popelvár (Staré Hory) = vyrážka vo veľkosti menšej mince, vred
- poraovnica (Podmonice) = nežiaduca vec, nepríjemnosť: Staua sa mi poradouňica.
Narečia sú súčasťou mnohých ľudových piesní.